Keď mal 27 rokov povedali mu, že asi bude musieť skončiť s futbalom. Nakoniec vydržal až do tridsaťpäťky. Ako jeden z mála slovenských hráčov hral španielsku ligu. Nakoniec sa vrátil do Slovana a pomohol mu získať titul. Samo Slovák.

Takmer štyrom desiatkam ľudí z politického, spoločenského, ekonomického a umeleckého prostredia sme položili nasledovnú otázku: „Čo si myslíte, že by ste uplynulých 20 rokov robili, keby nepadol komunizmus?“

Dážď pri Agincourte, hmla pri Slavkove, mráz pri Stalingrade. Počasie vie niekedy rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť bitku, ktorá zmení históriu. História si potom pamätá víťaza ako toho, kto dokázal počasie lepšie využiť.

Ani neviem, kde začať tento príbeh. Vyzeral ako ilúzia a sen, pretváral sa v čase nevyspytateľných 13 mesiacov. A skončil sa krásne, dojímavo, veľkou, doteraz nepoznanou radosťou. Sneh v Chorzowe sa roztopil prívalom našej futbalovej eufórie. Vrátila sa, hoci sme si mysleli, že jej už niet. Sme na majstrovstvách sveta!

Sme zvláštna krajina. Každému kroku dopredu akoby u nás muselo predchádzať zlyhanie, každej reforme boj o prežitie slobody, každému športovému úspechu dusná atmosféra. Ako teraz, v Afrike.

„Weissova búrka s médiami bola na prospech veci,“ hovorí známy český tréner a spolukomentátor zápasov v ČT Jozef Csaplár na druhý deň po zápase Slovákov s Talianskom.

Naša mentalita nám nahovára, že svet, Slovensko ani seba nezmeníme. Sme malí, slabí, máme strach. Celé dejiny preto pasívne, oportunisticky prežívame. Ale mentalita nás strašlivo klame.

Nedrukuje žiadnemu európskemu veľkoklubu, skôr má rád dedinskú ligu a zásadne drží palce outsiderom. Futbal sleduje neustále, no tvrdí, že sa z neho vytratil esprit časov minulých. Práve o nich napísal svoju prvú futbalovú knižku. Publicista Samo Marec.

Prvé dva zápasy našej reprezentácie v príprave na majstrovstvá sveta priniesli po nervy drásajúcej kvalifikácii pokojný futbalový zážitok. Napriek tomu však priateľský dvojzápas prezradil všeličo zaujímavé.