Milí priatelia, jednou z najnezmyselnejších vecí na svete sú nákupy. Nesmelo dodávam, že teda asi iba pre mňa. Lebo život a svet sa neustále točí okolo „biznisu“, okolo predaja a nákupu. Vklady, zisky, straty, výnosy, percentá a rabaty. Človek z tohto kolotoča vystúpiť nemôže, ale môže mu to celé poriadne liezť na nervy. Mne to aj lezie. Čo mi už chcel kdekto predať volovín. Cez telefón mi ponúkali bambusové ponožky so striebornou špičkou. Chceli mi odsať tuk, nafúknuť pery, vylepšiť prsia, zmerať cievy aj cholesterol. Predajcov týchto obskúrností som odmietol, no hrýzlo ma svedomie.

Milí priatelia, už dávno som nepísal o ženách. Nechcem si nejako prihrievať pisateľskú polievočku, ale bola by škoda nespomínať tieto výnimočné bytosti. Keď ich Boh stvoril, mal z toho určite radosť. A keby ich nebol stvoril, mal by výčitky svedomia. A keby tie výčitky nemal, tak by mu ich určite robili ženy, ktoré nestvoril. Tak pre pokoj v dome bol Adam chvíľu v kóme. No a keď sa prebral, chýbal mu kus rebra. Ďalej príbeh poznáme.

Náš nový stĺpčekár Štefan Chrapa hovrí o Bohu, punku a literatúre. Celý rohovor si môžete prečítať v aktuálnom .týždni.

Milí priatelia, urazená pýcha, to je vám hrozná vec. Možno si spomínate na film Anton Špelec Ostrostřelec, kde hlavnú úlohu stvárnil Vlasta Burian. Oceňovali vojenských veteránov, a jemu jedinému sa neušla medaila. Potom spieval pesničku, že: „Kdybych se náhodou znova narodil, tak bych se zmačkal a pak zahodil.“ Zo zúfalstva objednával „liguééérééé“, opil sa a vykríkol: „Císař pán je vůl!“. Odsúdili ho do väzenia. Absurdnosť situácie dotiahnutá do krajnosti a potvrdená zákonom. Aj ja som sa už tak párkrát cítil.

Milí priatelia. Žijeme v slobodných časoch, no napriek tomu mám zakázané písať o rybách. O tých v mori by som sa azda zmieniť mohol. Nemôžem však písať o rybách malých – akváriových. Vraj je to nemužné, smiešne, trápne a v istom zmysle aj nestatočné. „Budeš za blázna, radšej sa s tým nikomu nechváľ,“ poznamenala moja manželka, keď som jej povedal, že mám v práci akvárium. V ten deň sme v kine stretli bezdomovecky vyzerajúceho muža s igelitkami nabitými elektrosúčiastkami. Hovorím: „Hľa, rádioamatér.“

Milí priatelia, už niekoľkokrát som velebil nepraktické veci. Do protikladu som dával veci nanajvýš praktické, všeobecne použiteľné a cenovo dostupné. Dnes mám ambíciu pokračovať v tomto donkichotskom boji proti praktickosti, respektíve mám úmysel zrúcať mýtus o spoločenskej prospešnosti dáždnika. Dáždnik je otrava. Ten, kto ho vymyslel, nemal určite nikdy nič na práci. Nikdy nič neprenášal v rukách a určite nie v daždi. Jeho jedinou víziou bolo ukryť sa pred nepriazňou počasia.

Milí priatelia. Všetky cesty by mali niekam viesť. Cesty, ktoré vedú odnikiaľ nikam, nestoja za nič. Tvrdenie, že cesta je dôležitejšia než cieľ, neobstojí. Načo je človeku zakvitnutá aleja, keď na jej konci smrdí hnojová jama. Medzi mojím rodným Svätým Jurom a Vajnorami je Šúr. Je to prales plný špecifickej fauny aj flóry, aj korytnačky tam žijú, aj divé svine a minule som tam zazrel bobra. Potom zazrel on mňa a utiekol. Teraz popri odvodňovacom kanáli urobili cyklocestu Jurava. Je to paráda.

Milí priatelia, neodôvodnený principiálny nesúhlas má svoje veľké čaro. Je postavený čisto na emóciách. Funguje ako vynikajúca provokácia. Nemá logiku, nepočúva argumenty. Jednoducho nesúhlasí a v tom nesúhlasení ide do krajnosti a za každých okolností. Majsterkou neodôvodneného radostného nesúhlasu je naša mama. Učiteľka, vytrénovaná dlhými rokmi handrkovania sa s fafrnkami, je pripravená nesúhlasiť hocikedy, hocikde s hocikým a s hocičím.

Milí priatelia. Neviem, či to niekoho bude zaujímať, ale naša kapela ČAD funguje už dvadsať rokov. Hráme tú najextrémnejšiu hudbu, akú si dokážete predstaviť. Niečo na ten štýl, že do automatickej práčky nahádžete kamene, dáte najvyššie obrátky a zapnete odstreďovanie. Vyzerá to, že bubon z práčky už-už vyletí, ale nakoniec to ustojí. Ten hrmot je ohromný. Naša hudobná produkcia je v rámci štýlu na vysokej úrovni. Rovnaký rachot vieme zopakovať s minimálnymi odchýlkami aj stokrát. To sa cení.

Milí priatelila. Slnko, to je super hviezda. Zo všetkých hviezd je mi práve slnko najsympatickejšie. Pláva si po oblohe bez ohľadu na všetko. Ráno vychádza, večer zapadá. Párkrát ma však dožralo. Kúpil som paradajkové planty. Nepredvídavo som ich zasadil vedľa tatovho vinohradu. Pár dní som nemal čas ich chrániť a slnko ich spálilo. Vtedy som naň nakričal, či si myslí, že sú to púštne planty od beduínov! Slnko sa vyškieralo a pálilo ďalej, ako by sa nechumelilo. Radšej som sa skryl pod dub.