Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika udelil tento rok Cenu Dominika Tatarku Jánovi Štrasserovi a Alexandrovi Baloghovi. Prinášame prejavy oboch ocenených laureátov.
Občas sa objavia hlasy pripomínajúce, ako málo pestujeme svoje vzťahy s naším severným susedom, s Poľskom. Akoby to bola krajina ležiaca tisíce kilometrov od nás a nám kultúrne či historicky úplne vzdialená.
Po voľbách v roku 2016, keď sa do parlamentu dostali aj kotlebovci, sa veľa hovorilo aj o vyučovaní dejepisu. S tým nesúvisia len dotácie vyučovacích hodín, ale aj učebnice. Z čoho sa učia naše deti?
Pred pár rokmi rozvírila slovenskú literárnu hladinu knižka Moniky Kompaníkovej Piata loď. Svojím tematickým zameraním sa dotkla nielen dospelého čitateľa, ale aj toho detského.
Počas poslednej návštevy Izraela mi pri pohľade na judskú púšť vo Wadi Quelt zišli na myseľ slová osemdesiateho žalmu o pastierovi, ktorý vedie Izrael a tróni nad cherubmi.
Jaroslava Blažková bola pre mňa najväčším literárnym objavom. Dodnes si pamätám ten šok, keď som sa začítala do nenápadnej knižočky z vydavateľstva Aspekt, ktoré ako prvé znovu vydalo jej prózy.
Obyvatelia Slovenska nemajú veľkú vieru v spravodlivosť. Nie sú presvedčení, že v ich krajine sa dá dovolať pravdy. Môžu za to rôzne udalosti, javy, osoby. Päť káuz je však kľúčových. Tu sú.
Jeden zo zakladateľov dadaizmu, nemecký spisovateľ Hugo Ball, 21. mája 1917 vo svojich denníkových záznamoch napísal: „Nie je vidieť Boha, nie je vidieť ľudí.
Držiteľom Ceny Dominiku Tatarku za rok 2016 sa stal Alexander Balogh a Ján Štrasser. Laudatio, ktoré odznelo pri udeľovaní ocenenia, predniesla Irena Brežná, ktorá ocenenie získala minulý rok. Prinášame vám jeho plné znenie.
Vytvárať neuveriteľné obrazy sa dá aj bez pomoci farieb a štetcov. Presne také je umenie talianskej umelkyne Pamely Campagna, ktorá od štvrtka 9. marca tvorí v Bratislave.
