Ak bude v Bratislave 25. júna 2016 viac neonacistov a futbalových chuligánov než ich odporcov, máme, čo si zaslúžime.

Keď sa rozhodnete vkladať nohy do šľapají dvoch Slovákov, ktorí odmietli prijať tézu, že jediná cesta z Osvienčimu vedie cez komíny krematórií, je to nebezpečný podnik. Preverí vás celistvo, celého človeka.

Nestačím sa čudovať. Médiá, čo toť nedávno prinášali nadšené reportáže z prvých protestov občanov pred Bašternákovým bytovým komplexom Bonaparte, dnes hovoria o lacnom divadielku. 

Najznámejším antifašistickým spevákom bol kedysi americký folkový hrdina Woody Guthrie. Po tom, ako stredná Európa v posledných rokoch zhnedla, jeho príklad nasledujú mnohí slovenskí a českí hudobníci.

Fedor Gál a malá skupinka jeho priateľov sa prišli na Hlavnú stanicu v Bratislave pozrieť ​do tvárí ľudí, ktorí propagujú násilie. Potom odišli spoločne na Námestie SNP.

Dlhodobo sa venuje pojmom, ako sú dobro, zlo, morálka, loajalita k skupine. Najmä v súčasnej vyhrotenej atmosfére nielen na Slovensku je dôležité skúmať, čo nás vedie k istému typu správania. Filozof Egon Gál.

Fedor Gál v jednej diskusii .týždňa na Pohode povedal, že má pocit, akoby v spoločnosti narastala atmosféra zloby. Neviem, či myslí ten istý trend, ktorý si všímam ja, no skúsme pomenovať jeho príčiny.

Text vyhlásenia, ktorý sa už dá podpisovať na stránke changenet.sk.

Jeho príbeh je k dispozícii v niekoľkých filmoch, knihách, na internete… a dnes aj v domácich i zahraničných nekrológoch. Právom!

Fedor Gál a Štefan Hríb sa rozprávajú o tom, čo sa udialo a čo zažili v posledných desaťročiach svojich životov. Rozhovor bol natočený počas stretnutia priateľov F.G. na jeho narodeninovej párty. Zverejňujeme ho aj z príležitosti oznámenia, že relácia Pod Lampou o chvíľu uzrie svetlo sveta.