Aby sme zahnali hlad, ktorý nás zastihol na ulici či pri robote, napchávame sa čudnými umelohmotnými jedlami, ktoré sa tvária ako mäso s chlebom. Babičky však na takú príležitosť mali svoj overený trik. Volal sa fašírka.

Človek si kráča na obed, rozhliada sa po okolitých stánkoch či bistrách, kde by utratil svoje peniaze a vzhľadom na vymedzený čas sa čo najrýchlejšie nasýtil. Zrazu mu padne oko na čosi, čo pripomína misku ryže a všetci to volajú poke.

Je vlahý letný večer a človek má chuť na niečo osviežujúce so štipkou alkoholu. Pivo aj víno nás už omrzeli, čo robiť? Zrazu však vzduchom zaznie hudba, človekom to začne čudne hýbať a nápad je vonku: dáme si mojito!

Zvyčajne sa na tejto strane zaoberáme niečím, čo vonia alebo chutí. Dnes to tak nebude. V posledných rokoch sa čoraz častejšie stretávame s tým, že na dezertoch, delikatesách či priamo v nápojoch nachádzame ligotavé šupinky či plátky pravého nefalšovaného zlata.

Pristane pred nami tanier – vytúžený steak veľký ako ruka – a na ňom si odvážne hovie niečo zelené. Votrela sa tam voľajaká trestuhodne odvážna kúdeľ. Alebo šalát: hrabkáme sa v zelených listoch a zrazu bum – hlavička s chvostíkom. Odvšadiaľ na nás skáču klíčky!

Sedí si takto človek na jednej chutnej rodinnej oslave, stoly sa prehýbajú pod náporom maškŕt a zrazu pred neho postavia dezert, ktorý pripomína trošku náš krémeš a trošku francúzsky mille-feuilles. Šarmantná hostiteľka ho len tak, akoby nič, predstaví: „To je napoleon“.

Kto by si nepamätal tú skvelú chuť a vôňu thajských jedál, kde sa na jemnom, citrónovom vankúši prelieva kokos s vôňou exotických bylín. Ten vankúš však nie je kyslý. To preto, že ho nevytvára citrón, ale citrónová tráva.

Ste s priateľmi v Chorvátsku po výdatnej večeri, ktorej kraľovali morské potvory. Na záver vám ponúknu rakiju, orechovicu či travaricu. Lenže vy ste v okolí Zadaru a viete, že ak sa chcete cítiť ozaj kráľovsky, je len jedna voľba: Maraschino (čítame maraskíno).

Keď človek zablúdi do teritórií starej Levanty, čiže juhovýchodného pobrežia Stredozemného mora, a oblastí Blízkeho východu, určite naň natrafí. Zjaví sa v podobe rýchlych raňajok – obyčajnej nátierky na chlieb alebo studeného predkrmu pred hlavným chodom: baba ganúš.

Všade naokolo hutné, ostré vône a prívetivé úsmevy. Na ťažkých bordových a tmavozelených obrusoch medené misy plné divotvorných omáčok, popri nich veľké kopy basmati ryže a chlebových placiek. V každej druhej z tých indických delikates sa kúpu malé utešené kocky. Panír.