Emilko, čuduješ sa, že ťa oslovujem takto zdrobnelo, teda vlastne nežne? Nečuduj sa, Emilko. Blížia sa Vianoce a ja som vtedy namäkko. A pretože nemám koho oslovovať nežne, tak oslovujem teba.

Emil, je to úžasné, ako čas letí. Vianoce sú stále častejšie. Keď som bol na vojne v Trebišove, tak mi čas neletel tak rýchlo, najmä tie posledné týždne, keď sa rozhodovalo o tom, kto ešte mesiac ostane na repnej kampani.

Milý Emil, nevieš si predstaviť, čo sa teraz deje u nás v starobinci. Povedali nám, že si máme zvoliť samosprávu, pretože my vraj najlepšie vieme, čo potrebujeme a čo nám chýba. Nuž, trochu sme sa s Hrdličkom zasmiali, pretože to, čo nám chýba, nám už sotva niekto poskytne a to, čo potrebujeme, to je už dávno za nami.

Emil, už si si všimol, aký problém máme so sochami? Furt sa niekomu niečo nepáči. A keby len to. Vyzerá to tak, že odstraňovanie sôch je naším koníčkom. Pamätám sa, ako stála na dunajskom nábreží socha generála Štefánika a za ňou sa vypínal český lev. Tá socha tam bola namiesto sochy Márie Terézie. Mária Terézia tam stála, vlastne sedela na koni, nevedno namiesto koho.

Emil, je otrasné počasie, odporná zima, v takýchto chvíľach sa nečudujem starým Američanom, že odchádzajú na Floridu, kde je teplo, nemusia kúriť, nosiť kožuchy, alebo tie vatované kabáty, čo sú teraz v móde a ktoré kedysi nosili len robotníci na stavbe. Teraz ich nosí každý a asi je to namieste, lebo všetko dookola vyzerá ako jedna veľká stavba, všade nové budovy, všade voľné priestory, nikde ľudia.

Vážený Emil, schválne ťa takto oslovujem, aby si si aj ty uvedomil, aké je to debilné oslovenie. Vážený. Koho tak asi človek môže osloviť? Poviem to otvorene – málokoho.

Milý Emil, minule som spomínal, že v starobinci dosť politizujeme a je to fakt. Teraz politizuje každý, lebo je to bezrizikové. Presnejšie povedané, keď nadávaš na pomery, nič sa ti nemôže stať, akurát sa k tebe niekto pridá a tiež začne nadávať.

Emil, čítal som v novinách, že sa vzbúrili českí lekári, lebo chcú vyššie platy. Pohrozili, že odídu do zahraničia. Pod zahraničím aj v Čechách ešte stále rozumejú západné krajiny, lebo čím ďalej na Západ sú platy stále vyššie.

Servus Emil, dnes ráno som sa zobudil a, predstav si, pamätal som si, čo sa mi snívalo. Na deväťdesiatdeväť percent si to nikdy nezapamätám a niekedy som aj rád, lebo mám pocit, že sa mi nesnívajú nijaké príjemné veci.

Emil, včera nás bola pozrieť nejaká poslankyňa z miestneho úradu, že vraj čo a ako a že či sme spokojní a či niečo nepotrebujeme a že čo robíme vo voľnom čase. Hrdlička jej povedal, že vo voľnom čase žijeme, lebo voľný čas máme stále.