Dlhé roky som o nich vôbec nevedel. Mojim rodičom sa totiž podaril ojedinelý kúsok: až do mojich štrnástich rokov mi zatajili, že tu vôbec bol nejaký rok 1968, Pražská jar, augustová okupácia a po nej stotisíc okupačných sovietskych vojakov, čo tu zostali. Súviselo to možno s tým, že môjho otca, okolo roku 68 tridsaťročného mladého inžiniera, ktorý mal s dvoma červenými diplomami vysoké ambície, po augustovej okupácii tvrdo zastavili.

Klasickým archetypom je Thomas Paine. Miloval gilotíny aj Napoleona. Podobných prípadov je však viac. David Pryce-Jones práve o tom napísal knihu Zrada v srdci.

Bolo to prvý raz, a dúfam že naposledy v mojom živote, keď som uvažoval, kde by sa dal zohnať samopal, pištole, granáty, a čo všetko si vziať so sebou pri odchode do lesa, keby nebola iná možnosť, než prejsť na partizánsku formu boja.

Pred dvadsiatimi rokmi sa rozpadol Sovietsky zväz. Vzhľadom na to, že išlo o impérium s najväčšou armádou na svete, rozhodnutie o zániku nebolo nijako nápadné. Padlo v malej dedinke Viskuli pri poľsko-bieloruskej hranici a do histórie vošlo ako rozhodnutie z Bielovežského pralesa. Tam sa vtedy stretli Boris Jeľcin (Rusko), Leonid Kravčuk (Ukrajina) a Stanislav Šuškjevič (Bielorusko) a dohodli sa na rozpade.

Tri roky po mimoriadne úspešnom vydaní v maďarskom origináli vychádza v slovenskom preklade zásadný, márquezovsky uletený román Pétra Hunčíka Hraničný prípad.

Kto je ten muž príjemného a pokoj vyžarujúceho vzhľadu? Je náš, je cudzinec? Je náš cudzinec? Cudzí našinec? Prehovoril. Peknou slovenčinou s  dôrazným poľským prízvukom. Kto ho pozná? Kto pozná Borisa Kudličku?

Na fotografii, ktorá vznikla pred pár mesiacmi, je tvár starej ženy s hrubými okuliarmi, ktorá má v ústach cigaretu. Napriek hlbokým vráskam vidno na tých fotkách vitálnu ženu.

V električke sa zhovárajú dvaja mladíci. Počul si, že premenujú Moskovské námestie? Áno, ale predsa ho všetci budú nazývať Moskovským. Dostane meno po nejakom Kálmánovi Széllovi, ale kto už vôbec pozná to meno? (Kálmán Széll, 1843 – 1915, bankár, politik, predseda Uhorskej vlády v rokoch 1899 – 1903. Pozn. red.) Poučné.

Rozhovor s námestníkom ministra zahraničných vecí Náhorného Karabachu Vasilijom Atadžanjanom o dejinách mocenských riešení pod Kaukazom.

Podozrivý objednávateľ vraždy je pre chybu súdu prepustený, Interblue Group je podľa prokuratúry v emisiách nevinne, zato minister vnútra musí chodiť so sprísnenou ochrankou. Kde to sme?