Nedávno som v tomto lajfstajlovom časopise čítal, že svetom letí vlna dizajnu inšpirovaná seriálom Twin Peaks. Nie som seriálový typ, za jediné pozerateľné považujem Spadla z oblakov či Arabela, očaril ma aj Sandokan, Markíz de Boadoré, ale všetko zaujímavé z tohto pohľadu sa odohralo v detstve. Potom dlho, dlho nič.

Koho by nefascinovali rozprávkové hrady a pevnosti. Britský spisovateľ a novinár ich považuje za monumenty rytierskej doby a fascinujú ho rovnako ruiny, ako zrekonštruované či zaniknuté stavby. Od Walesu po Sýriu.

Pred pár dňami skončený festival v Cannes mal príťažlivo zostavený oficiálny výber. Nechýbali slávne osobnosti ani ambiciózni debutanti s kontroverznými témami. Zaknihoval svoj historický škandál. A napriek stopercentnému očakávaniu Nicolas Sarkozy neprišiel.

Kto je Nicolas Sarkozy a aká je jeho politická stratégia? Môže sa ešte stať tento muž, dnes taký nepopulárny, prezidentom?

Na počátek 90. let vzpomínám jako na nejlepší léta svého života. Měl jsem kolem sebe báječné lidi, jedním z nejlepších vůbec byl Ivan Mikloš. Začínali jsme malou privatizací. On na Slovensku, já v České republice.

Nedeľa 22. mája. O pár hodín zverejnia výsledky komunálnych a regionálnych volieb, ktoré sa dnes konali v Španielsku. Na madridskom námestí Puerta del Sol, kde už týždeň stanujú stovky mladých, sa teraz medzi celtami a stanmi tlačia tisícky demonštrantov rôzneho veku. Navzdory zákazu Ústrednej volebnej komisie. Alebo práve pre ten zákaz.

Očakávaný príval reforiem v Medzinárodnej futbalovej federácii sa začal tým, že sa nezmenilo nič. Prezidentov protikandidát bol odpálený ešte pred voľbami a kongres ovládli šarm a istota prezidenta, ktorý už preskákal všeličo. Sepp Blatter stojí na čele FIFA od roku 1998 a úrad mu zverili aj na štvrté funkčné obdobie.  

Média musí být nepochybně kritická vůči každé vládě, musí její činy poměřovat tradiční morálkou a přízemním realismem, jinak bychom rezignovali na zlepšování světa a politici by nás brzy přivedli svými nápady a korupcí na mizinu. Někdy mám však dojem, že je dnešní komentariát všude v Evropě (bez ohledu na politický předsudek) naprosto jednotný ve svém pesimismu a negativismu. Jinými slovy – až na malé výjimky není loajální vůči městu a reálnému světu a dokonce ani vůči sobě, jako by se divil, že jsme ještě nespáchali sebevraždu.