Eduard Heger je nepochybne džentlmen, slušný človek, ktorý počúva argumenty, je ochotný diskutovať, rešpektuje procesy i kompetenčné rámce a rozhodnutia robí na základe faktov a nie emócií.

Česká republika 30 rokov po rozdelení Československa vytvára približne o štvrtinu vyšší hrubý domáci produkt na osobu ako Slovensko. Pri zohľadnení parity kúpnej sily je na tom Česká republika dokonca o niečo lepšie, keďže dosahuje 91 % priemeru EÚ v HDP na obyvateľa, zatiaľ čo Slovensko 68 %.

Prvého januára 1993 po polnoci som išiel okolo Námestia SNP, kde tí, ktorí rozbili Československo, oslavovali. Tváre ľudí, ktorých som stretal s vlajkami a fľašami šampanského v rukách, mi neboli sympatické.

Slovenská republika má tridsať rokov. Princípy slobody sa doposiaľ podarilo zachrániť. Inštitúcie sú však nedobudované, vracajú sa otázniky nad budúcnosťou aj tiene minulosti. Dokážeme spracovať svoju históriu tak, aby sa znova a znova neopakovala? Dokážeme to urobiť triezvo a pritom bez sebanenávisti?

Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa vyzbrojil štatistikou, ktorá podľa neho dokazuje, že paragraf 363 u nás vôbec nie je nadužívaný. Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa mýli. Alebo žeby nie?

29. marca 2004 vstúpilo Slovensko oficiálne do NATO. Aj napriek počiatočnému skepticizmu sa v referende väčšina obyvateľstva vyjadrila za vstup do Aliancie. Aké dôležité to bolo, vidíme dnes.

Dodnes si pamätám tú sumu, aj keď je odvtedy asi vyše 15 rokov. Sedel som v Kyjeve so šéfkou government relations Shellu na Ukrajine, a spýtal som sa jej, koľko investovala jej spoločnosť na Ukrajine. „140 miliónov dolárov“, znela odpoveď. „Ale veď to je nič!“, vyhŕklo zo mňa.

Michael Žantovský bol v čase, keď Česká republika dostala pozvánku do Aliancie, jej veľvyslancom v USA. Slovensko ju vtedy nedostalo. Ako to brali Česi a čo urobili pre to, aby sa Slovákom nakoniec ten vstup do NATO podaril?

Prešlo 18 rokov, odkedy Slovensko vstúpilo do Atlantickej aliancie. Je naše členstvo dospelé aj naozaj, alebo iba počtom rokov? Pod lampou hovorí Martin Bútora, ktorý bol vtedy veľvyslancom Slovenska v USA, a teda skutočne v centre diania.

V deň, keď píšem tento text, bol obnovený súdny proces s Marianom Kočnerom a Alenou Zsuzsovou, ktorí sú podozriví z objednania vraždy Jána a Martiny.