„Písal sa rok 1980. September. Vonku zúril socializmus a v pivnici vznikla kapela.” Tá kapela sa volala The We a neskôr sa premenovala na Chór vážskych muzikantov.

Všetko sa to začalo kedysi dávno na prelome tisícročí, keď som z Česka prepašoval dva aktívne „bedničky“ značky Zeck.

Keď francúzsky filozof Gaston Bachelard odmietol prestížnu ponuku riadiť College de France, odôvodnil to tým, že nechce pokúšať šťastie, aké mu vtedy poskytoval jeho plamenný život, la vie ardente.

13:07. Dvere do testovacej miestnosti sa zatvárajú. Ostáva v nej iba Robert Lee, Miloš Kocúr a tlmočník. My ostatní na malom monitore pozorujeme dianie.

Žiaden architekt, ktorý kedy pôsobil na Slovensku, nenaplnil tak dokonale predstavu avantgardy o tomto povolaní, ako Friedrich Weinwurm. Weinwurm však svojím dielom, spoločenskou angažovanosťou, životným osudom a nakoniec aj tragickou smrťou prekračuje aj túto predstavu, aby stelesnil osobnosť európskeho ľavicového intelektuála v celej jej komplexnosti, tragickosti, ba z dnešného pohľadu často aj nepochopiteľnosti.

„Okrem Slova Božieho je ušľachtilé umenie hudby najväčším pokladom sveta.“ Váhu slov Martina Luthera zvlášť výstižne potvrdzuje množstvo výnimočných diel, ktoré vznikali od počiatkov kresťanstva až po dnešok, aby umocnili posolstvo a príbeh utrpenia a smrti Ježiša Krista prostredníctvom hudby.

Moju prvú kapelu som mal ako prvák na základke. S mojím bratrancom sme sa postavili na skriňu v triede a prekvapeným spolužiakom sme spievali She Loves You od The Beatles, až kým nás nezrušila učiteľka.

Emil, už si si všimol, aký problém máme so sochami? Furt sa niekomu niečo nepáči. A keby len to. Vyzerá to tak, že odstraňovanie sôch je naším koníčkom. Pamätám sa, ako stála na dunajskom nábreží socha generála Štefánika a za ňou sa vypínal český lev. Tá socha tam bola namiesto sochy Márie Terézie. Mária Terézia tam stála, vlastne sedela na koni, nevedno namiesto koho.