3. meditácia nad Piesňou Šalamúnovou.

Postupne zapaľujeme sviece adventných cností: Otvorenosť, odvaha, trpezlivosť, bdelosť. Nemôžem pri to nemyslieť na sestry a bratov Ukrajiny. V nich najjasnejšie horí plameň všetkých adventných cností. A najviac zo všetkých cnosť odvahy.

Agónia skončila. Matovičova vláda definitívne zničila samu seba. Budú predčasné voľby. Čo nás čaká? Túto vládu zrodilo rozhorčenie nad vraždou Jána a Martiny. Keď nastupovala, sľúbila nám, že nastolí spravodlivosť a zbaví moci chobotnicu mafiánskeho štátu. Všetko však zas bude inak. Znova nad nami visí obava o našu slobodu.

Pravoslávny chrám vo filme Tengiza Abuladzeho Pokánie vypĺňalo plastové potrubie. Myslel som si, že ide o fikciu. Ten chrám však za sovietskej éry naozaj slúžil ako chemické laboratórium.

Stretávam sa s homosexuálmi; kresťanmi i agnostikmi. Niekoľko rokov som pripravoval témy pre skupinu Gay Christians. Niektorí si zvolili cestu celibátu. Priznávali, že to nie je ľahká cesta. Iní si zas zvolili cestu verného partnerstva.

Ráno stretnem susedu s psíkom. Poviem jej: „Dobré ráno.“ Čo to hovorím? Žijeme v zlých dňoch. Zle, zle a potom? Ešte horšie. Dva roky, pandémie. A potom? Strašná vojna za našimi hranicami. Prináša hrozby, ktorých dopad nik nevie domyslieť.

Meditácia nad Piesňou Šalamúnovou. Už 73 tri dní, žijeme na hraniciach vojny. Dennodenne prichádzajú šokujúce svedectvá o brutalite zla. Prichádzajú však i správy o prejavoch nezištného dobra, ktoré to zlo v ľuďoch prebudilo. 15 ročný chlapec z Odesy pri nálete utekal najprv varovať susedov. Im pomohol, no sám prišiel o život. Azda najsilnejší je príbeh Volodymira Zelenského. Pre väčšinu z nás to bol neznámy zabávač.

Dňa 29.januára sa nado mnou vždy ozve zvon. Dnes udiera 64 krát. Odmeriava čas, ktorý uplynul; hodiny, dni, mesiace, roky môjho bytia. Kde to je? Čo to je? Čo som dostal, čo som stratil? Kým som bol, kým som sa stal?

Pred časom sme sa od profesora Hararyriho dozvedeli, že v budúcnosti už ľudstvo nebudú ohrozovať žiadne pandémie. Za krátko na to prišiel Covid. Pandémia poľavila, odznieva. Nestihli sme si vydýchnuť a ocitli sme sa vo vojne toho najbeštiálnejšie charakteru.

Posledné roky vo verejnom priestore mnohí politici i aktivisti zdôrazňovali, že to čo hovoria a robia je svedectvom evanjelia: Nešírili však ľudskú solidaritu, prijatie a porozumenie, šírili skôr odsúdenie tých čo sú iní než oni. Neprinášali povzbudenie pre spoluprácu na nových riešeniach pre ohrozený svet, prinášali skôr odsúdenie sveta. Koľkí dnes v mene boja za tradičné kresťanské hodnoty proti skazenému západu, vyjadrujú podporu Putinovej agresii? Kresťanstvo dávno nemalo takú zlú reputáciu ako má dnes. Ak hovoríme o kríze, musíme si povedať na rovinu, že v kríze je i kresťanstvo.