Doba je krutá a nevyberavá. Čo takto pristúpiť aj k svätému Valentínovi o kus odvážnejšie a po lopate? Svetom predsa hýbu blázni, pomstychtiví, deťmi ostrihaní prostorekí fauni. Môžeme si teda tiež dovoliť na tanier pred svoju milovanú polovičku položiť rovno srdce.

Sú tu fašiangy, sezóna karnevalov a plesov. Zatiaľ čo tentoraz má masku doma naozaj každý a chodí si s ňou po vonku ako v Benátkach, benátsky karneval si budeme môcť pozrieť možno až o rok. Ostáva nám spraviť si ho doma. Castagnole.

Malé biele a béžové kocôčky alebo podlhovasté slzičky, ktoré sa tmolia na kraji taniera v školskej jedálni. Zvyčajne sa podávali k dusenej hovädzine či pečeni. K tomu obligátna kyslá uhorka. Kedysi nehodná povšimnutia, dnes sa vracia do reštaurácií a bistier vo veľkom štýle: tarhoňa.

Už to cítiť v ovzduší. Jemný závan zeleného čaju sa tlačí zo zeme a my cítime, že o chvíľu to prepukne. Najprv v malých ostrovčekoch, a potom naplno. Zo snehom napitej hliny vyhúkne jedovato zelená tráva a obsype sa prvými kvetmi.

Už keď si ho v úzkom pohári približujeme k ústam, zacítime jeho typickú a na prvý čuch ľahko rozoznateľnú vôňu. Potom zľahka ochutnáme a v ústach sa nám rozleje sladká citrusová horčina ovenčená borievkovým závanom. Tak chutí len džin s tonikom.

Kto by ju už raz nepoužil? Veď je to také jednoduché: rozbalíme malý celofánový balíček, mazľavý či drobivý obsah hodíme do hrnca s vriacou vodou a chvíľku počkáme. Zrazu zázrak: voda sa nám v hrnci zmení na vývar. Bujón v kocke.

Dnes ho už bežne vídame v ponuke všakovakých bistier či dokonca kaviarní. Vkusný tenký koláčik, na prvý pohľad by človek povedal, že ide o cheesecake. Keď sa však prizrieme bližšie, uvidíme z neho vykukovať slaninu či špenát. Quiche (čítame kiš).

Sedíme na pive a vieme úplne presne, kedy sa to začína. Otvoríme menu, zavadíme očami o tie dve slová a už sa to nedá zastaviť: márne sa snažíme pokračovať ďalej, tlačíme svoj pohľad k ďalším položkám, aj tak si objednáme bravčové rebrá.

Možno ste sa s tým čudom už niekde stretli, najpravdepodobnejšie asi v nejakej ázijskej reštaurácii či bistre. V polievke či omáčke sa povaľovali kúsky čohosi, čo pripomína rozmočené pečivo a podobá sa na sójové mäso. Bol to však seitan.

Malý rozstrapatený kvietok, ktorý svojou blankytnou farbou dokáže spestriť trvalkový záhon či lúčku za chalupou. Málokto však vie, že jeho semienko patrilo kedysi k najčastejšie používaným koreninám nielen na Blízkom východe, v Stredomorí a na Balkáne, ale aj u nás. Černuška siata.