Keď sa po štyroch rokoch zmení vláda a vy máte pocit, že to bude lepšie, musí nastať rozčarovanie. Musí. Mnoho vecí totiž nezáleží na politikoch, zároveň, žiaľ, veľa vecí áno. Príliš veľa vecí. Keďže máme slobodné voľby iba krátky čas, iba päť normálnych volebných období, nie sme zvyknutí na to znovuobjavovanie, že aj tí sympatickejší sú stále len politici so všetkým, čo k tomu patrí – aj v kladnom slova zmysle. A preto to často preháňame.

Blíži sa magický prvý september. Začiatok školského roka. Keď som chodil do školy, miešalo sa vo mne tešenie na spolužiačky a spolužiakov a netešenie sa na nekonečný desaťmesačný učebný proces. Vyložene dobrodružné boli prvé septembre na gymnáziu.

„Písal sa rok 1980. September. Vonku zúril socializmus a v pivnici vznikla kapela.” Tá kapela sa volala The We a neskôr sa premenovala na Chór vážskych muzikantov.

Všetko sa to začalo kedysi dávno na prelome tisícročí, keď som z Česka prepašoval dva aktívne „bedničky“ značky Zeck.

Počúvame to odmalička. Dobré časy už boli. Najskôr nás to baví, chceme o tých časoch počúvať. Potom nás to otravuje, najmä ako argument dospelých pri debatách v puberte. Potom nám je to smiešne. Chvíľu si to nevšímame. A potom prvýkrát použijeme zaklínadlo „to my, keď sme boli mladí, to boli časy...“ a sme tam.

Hlavným architektom mesta Trenčín sa asi stane Martin Beďatš. V krajine, kde sú všetci posadnutí budovami, niektoré by najradšej zbúrali aj vlastnými rukami ako napríklad modernú prístavbu SNG, iné zas chcú brániť vlastnými telami, je to mimoriadna funkcia.

Idem písať o Robovi Rothovi, práve som sa vrátil z Fausta. Asi nebude veľmi rád, lebo ho idem vychváliť do nebies. A som presvedčený, že si to zaslúži, a to aj napriek tomu, že sa mi minule posmieval, aké mám veľké brucho.

Logá sú zaujímavá vec. Napríklad taký Renault, v Košiciach vraj mestské zastupiteľstvo chce autá tejto značky vďaka kosoštvorcu zakázať... ale veď o tom si už písal... tak, tak...

Slovensko patrí do skupiny krajín, označovaných ako emerging markets. Aspoň v hudbe. Sme tam spolu s Indiou, Balkánom či Juhoafrickou republikou. Presný zoznam neexistuje, vychádzam z odborných konferencií, kde sa preberá hudba. Často ide o neuveriteľnú zmes akéhosi metafyzicko-patafyzického rozprávania úplne o ničom, čo sa však tvári ako porada expertov NASA a Bajkonuru, od ktorej závisí budúcnosť ľudstva.

Ľubica Orechovská je výborná herečka. A veď bodaj by aj nebola, pochádza zo slávneho Mistríkovho rodu, nové priezvisko získala svadbou s mojím spolusediacim z gymnázia Petrom Orechovským. Ľubica hrá vo filme Občiansky preukaz jednu z hlavných úloh. Spolu so sestrou Zuzanou. Hrajú colníčky. V Komárne, za socializmu. A prehliadajú osobné veci rodiny jedného z hlavných hrdinov tohto famózneho filmu.