Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš patria viac ako 20 rokov k výrazným postavám reformnej časti Slovenska. Ich odchod z SDKÚ je preto mimoriadne zaujímavý.

Prvý nám kedysi mával z televíznej obrazovky so slzami v očiach. Druhý minulý týždeň urážal ľudí ako Peter Zajac, ktorí sa vraj „trtošili po tomto štáte“. Navonok odlišný spôsob odchodu zo scény je však v čomsi podobný.

Opäť čitateľa sklameme. Menoslov trnkovcov z radov koaličných poslancov nepoznáme ani dnes a pravdepodobne sa ho nedozvieme nikdy. Prinajmenej však môžeme informovať o tom, čo hovoria znalci prostredia z parlamentných kuloárov.

Písačkami o generálnom prokurátorovi strýzneného čitateľa hneď úvodom upokojíme, že máme radostnú správu: ak sme ešte dva týždne dozadu označili Dobroslava Trnku za horúceho favorita tajnej voľby, dnes by sme už zaňho nestavili sto eur. Možno tak sto forintov...

To, že klamal Mečiar, Slota či Fico bolo zlé. Ale boli to "oni". Teraz klamú "naši". A to je VEĽMI zlé.

Keby mala Magdaléna Vašáryová tri hlavy, prišla by za posledné dni o všetky tri.

Slovenská parlamentná demokracia takúto šialenú tajnú voľbu ešte nezažila. Vládne kluby si vraj kontrolovali svojich poslancov tak, aby ani najsivejšia koaličná myš nezvolila za generálneho prokurátora kandidáta Smeru. Zorganizované to bolo naozaj geniálne: za Dobroslava Trnku hlasovali minimálne štyria vládni poslanci.

Prvé kolo prezidentských volieb v Poľsku ukázalo dve podoby protestu. Jeden proti vláde a druhý proti systému. Ten druhý má meno bývalého rockera Pawla Kukiza, ktorý získal prekvapivo vyše 20 percent hlasov.

Tlačové oddelenie SDKÚ oznámilo, že na predvolebných bilbordoch strany sa objaví aj Mikuláš Dzurinda. Sarkasticky sa žiada dodať: nech si to teda ešte užije. Naposledy.