Sú isté javy, ktoré sa vo vesmíre opakujú. Jedným z nich je ten, že Slobodná Európa sa raz za desať rokov zavrie do štúdia a vydá nový album.

Negatívna európska reakcia na švajčiarske referendum je prípadovou štúdiou o správaní sa politikov, keď sa v nich snúbi pokrytectvo so strachom.

Hostia: psychologička Soňa Holúbková, zakladateľka medzinárodného festivalu Jašidielňa pre ľudí s postihnutím i bez postihnutia a kňaz Marián Kuffa, ktorý sa venuje bezdomovcom, sirotám, prostitútkam, prepusteným väzňom, alkoholikom, narkomanom a postavil pre nich azylový dom v Žakovciach. Moderoval Peter Ničík.

Je ich stále viac. Okupujú historické centrá miest, vozia sa na štylizovaných kočoch a vláčikoch, všetko fotia. Z ekonomických dôvodov chceme, aby ich prichádzalo čo najviac, v skutočnosti sa pred nimi skrývame. Turisti.

Na pódiu Fico, v ruke červené pero, za ním biela tabuľa, medzi ňou a obecenstvom vibruje trup a hlava v rytme odškrtávania štvorčekov, priradených k dvojriadkovým heslám.

Jazzové dni nedali nášmu spolupracovníkovi Petrovi Motyčkovi akreditáciu, lebo o nich napísal kriticky. Ako fungujú akreditácie na festivaloch Pohoda a Konvergencie nám povedali Mário Gešvantner a Jozef Lupták.

Bratislavčania chceli vytvoriť reťaz a zastaviť pochod extrémistov.Boli medzi nimi politici, ľudia z mimovládnych organizácií, pedagógovia a publicisti. Pochod, ktorý organizoval Oskar Dobrovodský zneužili na svoje zviditeľnenie extrémisti. Polícia obidve skupiny niekoľko metrov od NRSR od seba oddelila.

Som rád, že konečne začali vychádzať reedície všetkých albumov dua Dežo Ursiny a Ivan Štrpka. Aj keď mali byť už dávno vonku, vďaka za ne.

Druhý sociálny balíček vyvoláva vzrušené diskusie a kritiku, že si ako vláda kupujeme voliča. Možno aj preto, že pojem balíček získal svojho času v podaní pravicových vlád nálepku mimoriadnosti. Naše balíčky ale takými nie sú. V skutočnosti nimi realizujeme programové vyhlásenie sociálnodemokratickej vlády. A rozhodne sa nebudeme pravici ospravedlňovať za to, že sme vyhrali voľby a získali od ľudí mandát na sociálne citlivejšiu formu šetrenia a konsolidácie verejných financií.

Vždy, keď vidím v kalendári 14. marec, zaplaví ma pocit nechutenstva. Mierna paralýza. Tie dátumy sú v mojej pamäti zviazané v rovnakej šedivej kôpke, banálne a smutné ako staré regionálne noviny. Skupinky náckov v nich strašia za bieleho dňa v centre mesta či pochodujú vyprázdnenými ulicami v sprievode policajtov a svojich spolubojovníčok s účesmi à la helma. Alebo nás v duchu vidím na pódiu s kapelou, kým pár metrov od nás demonštrujú svoju nenávisť frustrovaní vyznávači nostalgie na cudzí úkor. Tento rok sme pred štrnástym marcom ušli.