Rusi nezažili demokraciu. Pokusy o slobodu nazývajú premárnenými rokmi. Ideológia Ruska stojí na viere vo vlastnú dôležitosť a strachu z „cára“. Sen o modernom Rusku pochoval útok na Ukrajinu. Vojaci sa tam správajú ako mongolské hordy z 13. storočia.

Prezidentke dôveruje 43 percent a nedôveruje 47 percent opýtaných.

V týchto dňoch sme svedkami pohybu na domácej politickej scéne. Vznikajú nové strany a zoskupenia za účelom neprepadnutia hlasov demokratických voličov. Výsledok však môže by presne opačný a existujúce strany môžu spadnúť pod 5-percentnú hranicu.

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) presunul rokovanie na marcovú schôdzu.

Je šanca, že voľby dopadnú pozitívne pre Slovensko, pre jeho demokraciu, pre jeho bezpečnosť? Je spoločnosť, postihnutá pocitom ohrozenia, ešte schopná robiť dobré rozhodnutia? Ak áno, skúsme začať od seba.

Najmenej dôveryhodným politikom je šéf OĽaNO Igor Matovič, ktoré nedôveruje až 76 percent Slovákov.

O štvrtej vláde Roberta Fica sa v parlamentných voľbách 30. septembra 2023 definitívne rozhodlo po vyhlásení Petra Pellegriniho a strany Hlas, že nepôjde do vládnej koalície s Progresívnym Slovenskom, KDH a SaS, ale s Robertom Ficom.

„Ako komunista som zlyhal, ale ako Slovák stojím na prahu novej budúcnosti.“ Tieto slová vyslovil Vladimír Mináč v roku 1993, tri roky pred smrťou. Mináč hľadal nový program pre Slovensko a jeho slová predznamenali dnešný spor o budúcnosť Slovenska.

Kotlár je popierač vedy a partner ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej z dezinformačnej TV Slovan.

Slovensko už od jeho vzniku ovládajú klamstvá. Dnes viac ako kedykoľvek predtým. Politici využívajú lož ako pracovnú metódu. Aby toho nebolo málo, čelíme aj hybridnej vojne, ktorá ohrozuje našu bezpečnosť. Čo sa s tým dá urobiť?