Michal Šimečka vedie Progresívne Slovensko do volieb, v ktorých ide o veľmi veľa. Ako vníma túto zodpovednosť? A ako by pristupoval k prípadnej tvorbe vlády, ak niektorí potenciálni partneri už dnes kreslia červené čiary, cez ktoré nejdú?

Môj článok o slovenskej vlajke sa nečakane rozšíril po internetoch a tým pádom nevyhnutne narazil na slušnú kôpku ľudí, ktorých fakt, že majú chybné informácie nevyruší v tom, aby mali silný názor. Takže to skúsim z inej strany.

V podcaste týždeň s .týždňom som si tipol, že Matovič aj Fico na bitke pred úradom vlády získajú minimálne dve percentá. Môj tip dopadol spolovice správne. A spolovice nesprávne. Radosť ale nemôžem mať ani z jednej polovice.

V novembri to bude 34 rokov od začiatku pádu normalizačného režimu v našej vlasti. Medzitým sme prešli viacerými krízami. Je tá dnešná v niečom iná? Je vážnejšia než tie predchádzajúce?

Po dvadsiatich piatich rokoch práce lekárky v slovenskom zdravotníctve odišla najskôr do Južného Sudánu, neskôr do Ugandy, Kene, Zambie a Čadu, až skončila v Burundi, kde založila špecializovanú kliniku pre chudobných. V rôznych častiach Afriky žije a lieči ťažko chorých ľudí už šestnásť rokov. Na Slovensko sa už podľa vlastných slov nevráti. O svojom poslaní a misii hovorí pôvodom tatranská lekárka Eva Mišíková-Smreková.

Ľudovít Ódor nám povedal, že sa to dá aj inak. Zrejme to nemyslel ako floskulu. Ale za štyri mesiace? A ako inak? Automaticky sa ponúka odpoveď, že inak ako Ficova vláda, a iste je to tak. Ale rovnako je na mieste aj iná odpoveď.

Skonštatoval to riaditeľ prieskumnej agentúry AKO Václav Hřích v relácii Karty na stôl týždenníka Plus 7 dní.

Štefan H. po vypuknutí ruskej invázie na Ukrajinu na sociálnej sieti napísal, že by urobil presne to isté, čo Putin.

Keď sa chýlilo ku koncu vlády komunistov Československom kolovala videonahrávka, v ktorej sa generálny tajomník Komunistickej strany Miloš Jakeš sťažuje, že si často pripadá ako kôl v plote. Bavila sa celá republika.

Európa je spoločný dom, to znie krásne, no jeho súčasťou je aj prispôsobovanie sa, občas spory. Čo nám tá spoločná strecha dáva – menším i väčším národom v ťažkých časoch? Prijmeme pod ňu Ukrajinu? Radoslaw Sikorski v exkluzívnom rozhovore pre .týždeň.