Žijeme v dome prepchatosti. My, argonauti konzumu, sa už neplavíme za zlatým rúnom, ale naopak, utekáme pred ním. Aby sme zostali tým, čím chceme byť, dôležitým sa stáva to, čo nerobíme, nekupujeme, nepozeráme, nepočúvame. Všade je priveľa tvárí, hlasov, myšlienok, hlásateľov a vykladačov, článkov, kníh a žurnálov, názorov, presvedčení a právd. Priveľa farieb a priveľa hluku, namiesto spevu žvatlanie, namiesto básní proklamácie a namiesto obrazov čmáranice.

Nedávno ma dôrazne upozornili na to, že môj článok o tatárskom bifteku v decembrovom .týždni bol rodovo nevyvážený a opäť raz robil zo žien citlivé kvetinky a z mužov nepriamo pánov tvorstva. Sypem si popol na hlavu, milé mäsožravé dámy!

Smrť mala v poslednom čase v českej literatúre priam epidemický charakter.

Bol komunistickým intelektuálom, ktorý dejiny slovenského národa ovenčil mýtom plebejskosti. Počas života vraj prečítal 10-tisíc kníh. Jeho myšlienky dodnes rezonujú v národnom podvedomí a radi sa na ne odvolávajú aj politici strany Smeru.

Slovenská alternatívna hudobná scéna žila v roku 2011 pomerne čulým životom. Vyšlo viacero zaujímavých albumov, ožilo niekoľko starších aj nových klubov, veľmi dobre dopadli festivaly.

Hoci je film Viditeľný svet celovečerný hraný debut Petra Krištúfka (1973), jeho autor nie je v slovenskej kinematografii (a takisto ani literatúre) nijaký nováčik. Venuje sa dokumentaristike, stredometrážnej filmovej tvorbe a aj tej televíznej. Zväčša ide o to, čomu zvykneme hovoriť autorské projekty.

V tichých uliciach na severnom okraji širšieho centra Liptovského Mikuláša nájdeme zaujímavé stavby – rodinné vily z dvadsiatych až štyridsiatych rokov minulého storočia. Jednou z nich je Pálkova vila.