Vo vydaní .týždňa, ktoré je v predaji od pondelka 1. júla, si môžete okrem iného prečítať:

Dnes, 19. júna 2013 zomrel Filip Topol, klavirista, ktorý hral tak, že mu z prstov tiekla krv.

Patrón bezdomovcov Anton Srholec a františkán brat Filip hovorili o význame Veľkého Piatka, ale aj o tzv."náhubkovom prikázaní".

Do kláštora prišla penitentka. Vraví, že je pekne, tak nech sa spovedáme vonku. Súhlasím. Počas spovede príde do parku umenia partička mladíkov + jedna dievčina. Pofajčievajú a voňavý dym z marihuany zapĺňa celý park. Dievčinu to dusí. Po spovedi prichádzam k nim. Z diaľky začujem šepot: „Uvidíte, ako nás bude buzerovať“. Priateľsky podávam každému ruku, pozriem do očí, poviem svoje meno. Čudujú sa, odkiaľ viem toľko o „tráve“. Všimnú si pod mojím sakom tenkú štólu. „Vy ste farár?“ „ Áno som“. A vtedy vypukla debata.

Myslel som, že to prejde. Varíš, varím, varíme. Programy o varení, s ktorými sa roztrhlo vrece. Ale neprešlo, lebo sotva niektorý z nich zakape, už sa hlási o slovo ďalší. V telke, v časopisoch, na bilbordoch, všade! Vyberavého jedla je viac než dosť. A do toho všetkého informácie o tom, že osemdesiat ľudí tejto planéty by si mohlo kúpiť 3,5 miliardy ľudí, čo sa teda ich majetku týka. A ráno počúvam rádiovú upútavku na časopis, v ktorom sa možno dočítať, že ohrdnuté milenky regionálneho milionára predávajú luxusné veci, čo im dakedy pokúpil. Túto vzápätí strieda iná informácia, že milióny utečeneckých detí zo Sýrie nemajú prístup k pitnej vode.

Máločo je podľa našich predstáv. Už ani tá jar nebýva ako kedysi. Zaľúbenci si to museli všimnúť prvého mája, keď sa na znak vrúcnej lásky chceli pobozkať pod rozkvitnutou čerešňou. V predvečer mája som sa vracal z konferencie ružomberskej katolíckej univerzity o Božom slove v médiách. Poľská profesorka tam spomínala anekdotu o znižovaní úrovne ich školského systému.

Píšem v piatok, teda v rozpoložení, keď ešte neviem výsledky prezidentských volieb. Vy to už viete a vravíte si: Ach, aké prekvapenie! Alebo: No to sa dalo čakať! Píšem tiež v situácii, keď ešte neviem, čo všetko sa začne diať po rýchlokvasenom referende na Kryme. Vy si už môžete konfrontovať, čie hypotézy sa potvrdili a najviac priblížili k realite. Už teda viete, či máme k vojne blízko, alebo ďaleko. Možno sa nájdu novinári alebo blogeri, čo sa teraz za svoje ostentatívne výroky hanbia, lebo boli dosť suverénne na to, že sa nepotvrdili a zaznamenali prílišný odklon od reality.

Už tretí rok spovedáme zaujímavé slovenské osobnosti. Takmer každý respondent najneskôr v druhej vete povie niečo v tomto zmysle: Neviem oddeliť prácu od zábavy. Som tá šťastná výnimka, ktorá môže v živote robiť to, čo ju baví.

Medzi nami žijú ľudia na pol ceste. Neviem to definovať presnejšie, ale chcem to ilustrovať na príklade ľudí, čo chodievajú do nášho kostola. Niekoľko z nich sa totiž nedeľu čo nedeľu stavia do prievanu sklenenej výplne dverí vo vestibule. Neochvejne tam stoja, nezávisle na mrchavom počasí. Navzdory nepohodliu spievajú, modlia sa, kľakajú, vstávajú.

Malajzijským aerolíniám sa začiatkom marca stratilo lietadlo s 239 cestujúcimi. Hľadajú ho viaceré štáty s najmodernejšou technikou, žiaľ, bezvýsledne. Ozrutný Boeing 777 zmizol bez stopy. V 21. storočí sú špecialisti s parádnymi radarmi a satelitmi od výmyslu sveta bezradní.