USA na prelome roka odhlasovali odklad pádu z fiškálneho útesu. Rozpočtové problémy však nezmizli, krajina si tentoraz búcha hlavu o dlhový strop. A to napriek tomu, že ho s príslušným politicko-mediálnym divadlom zvýšila pred jeden a pol rokom o 2,1 bilióna dolárov. Ešte nestihli byť implementované žiadne z vtedy dohodnutých úspor a už je to málo. S ďalším, už 95. zvýšením dlhového stropu od roku 1940, to však bude mať prezident s republikánskou snemovňou ťažké. Strop neposúvať a namiesto toho šetriť? Podľa dvorných ekonómov ide o nemiestny extrémizmus. Východiská však nevidno, hrozil bankrot.

Vzdelanie nie je zadarmo. Má svoju hodnotu, a preto aj svoju cenu. Čo môžu robiť zodpovední rodičia, ktorí chcú pomôcť svojim deťom v dosiahnutí čo najlepšieho, finančne dostupného vzdelania?

Vládne zmeny druhý dôchodkový pilier síce neodstránia, no obmedzia ho. Ľudia, ktorým zostávajú ešte desaťročia do penzie, by mali rozmýšľať o ďalších „pilieroch“ zabezpečenia na starobu, mimo oficiálneho systému.

Výsledky volieb v Grécku môžu byť vydýchnutím pre eurozónu, ale aj spustením reťazovej reakcie s ťažko odhadnuteľnými dôsledkami pre našu krajinu i zvyšok menovej únie. Ako sa na grexit či eurogedon môžu pripraviť slovenskí občania, rodiny a firmy?

Rastúce ceny na pumpách opäť raz vyvolávajú obavy, koľko tej ropy vlastne pre nás v zemi ostáva. A kedy sa minie železo, uhlie či urán? Odpoveď môže pôsobiť prekvapujúco: Nikdy!

Päťdesiatjeden percent. Toľko daní a odvodov zaplatí pracujúci človek z ceny jeho práce na úrovni priemernej mzdy, ak prejazdí benzín za 60 eur, vyfajčí dve škatuľky za týždeň, sem-tam si dá pivko, a samozrejme, platí 200 eur hypotéku.

Úlohou verejnej politiky je umožniť čo najšťastnejší život čo najväčšiemu počtu ľudí. Väčšinou je to jednoduché – dovoliť im robiť to, čo ich napĺňa, a nechať im výsledky ich aktivít.

Eurozóna je v plameňoch a európski lídri namiesto hasenia okolo nej stavajú múr. Mali by sme si dať pozor, nech sa nezamurujeme na tej nesprávnej strane.

Kým nová francúzska vláda znižuje odchod do dôchodku a sľubuje, že po dlhých desaťročiach vyrovná rozpočet, Španieli pýtajú peniaze z európskeho válova. A taliansky expremiér Berlusconi medzitým vymyslel plán záchrany Európy. Viac v prehľade udalostí z uplynulých dní.

Na poslednom EÚ summite sa minulý týždeň nedohodlo nič. Teda, nič konkrétne. Zdá sa, že bez akútnej hrozby kolapsu sa veci v Európe dopredu nepohnú.