Ani po kvázi znárodnení Gabčíkova a oznámení Talianov, že vec poženú na arbitráž, sa napätie okolo elektrární a riziká pre Slovensko nezdajú Robertovi Ficovi dosť vysoké.
Druhá moskovská cesta je vrcholom ruskej politiky slovenského premiéra. Robert Fico ňou rozvracia domáci konsenzus platný po Mečiarovi a aj spoločnú líniu EÚ voči Kremľu.
NKÚ je čítankový príbeh rozkladu štátu v priamom prenose. Záujem vládnej strany na nezvolení nástupcu tri roky presluhujúceho riaditeľa z HZDS sa pritom premieta do nefunkčnosti celej inštitúcie.
Skrytý potenciál kauzy Váhostav Fico nedocenil. Obraz, v ktorom sa oligarcha spájaný so Smerom zbavuje dlhov na úkor malých podnikateľov, je morálne neznesiteľný.
Aj keď je po krachu štvrtkových rokovaní Grécko evidentne bližšie odchodu z eura než kedykoľvek v ságe „riešenia“ jeho dlhu, pondelkový krízový summit hláv eurozóny sa tipovať nedá.
Pád ministra hospodárstva by nestál za veľa rečí, keby nekolidoval s inou kauzou. Takto však zakladá zaujímavú otázku: Bol by Pavol Pavlis dokopaný k demisii aj bez Váhostavu?
Podpora pre Jaceňuka na post premiéra od prezidenta Porošenka je dobrý signál, že po voľbách, ktoré medzi ich stranami dopadli patom, sa Ukrajina vyhne starým scenárom.
Protischránková novela, ktorú ženie Fico parlamentom, aby odklonil pozornosť od Piešťan a Belize k „systémovému riešeniu“, žiadne systémové riešenie nie je.
Rezignácie Zvolenskej i Zmajkovičovej, ktoré si vynútil predseda vlády, sú adekvátne ich politickej zodpovednosti za škandál v Piešťanoch. V príbehu sú však obe len vedľajšími figúrami.
