USA je veľmoc a strážca usporiadania amerického mieru – Pax Americana. Stav Ameriky je indikátorom, kam sa vyvinie stav sveta. Aký je dnes? Bezpečnostná analytička Iulia Joja, ktorá prednáša na americkej univerzite, o tom hovorí pre .týždeň.

Nie, že by v predminulom týždni neboli dôvody na oslavy po skončení bojových operácií v Gaze. Ale na to, aby sa z krehkého prímeria (ktoré ani v tejto chvíli neznamená úplný koniec násilia v danej oblasti) stal skutočný garantovaný mier, nestačí porážka aktuálneho nepriateľa ani podpísanie mierového plánu.

Je zrejmé, že Slovensko vstupuje do finále svojho životného sporu. Blížiace sa voľby rozhodnú, či sa vrátime k spojenectvu so slobodným svetom alebo budeme naďalej driftovať k Moskve. Aj preto je tu .týždeň a jeho tlačená podoba.

Prezident Nauséda dal pred časom Paluckasovi dva týždne, aby odpovedal na znepokojenie verejnosti súvisiace s vyšetrovaním jeho podnikateľskej činnosti, alebo zvážil svoje zotrvanie vo funkcii.

Pred dvanástimi rokmi spoluzakladal Aspen Institute Central Europe, od začiatku tohto mesiaca ho vedie. Cieľom inštitútu je presadzovať hodnoty, ktorým dnešná slovenská vláda príliš neholduje. Politológ a novinár, spolupracovník .týždňa Tomáš Klvaňa.

Rastislav Káčer o Rastislavovi Štefánikovi a o Ficovi. Čo odkazuje Štefánik z minulosti slovenskému premiérovi?

Je to zvláštne, ako sa v tom istom týždni politik hnevá, že niekto je zavretý, lebo slovne týral a ubližoval iným, a požaduje úplnú slobodu slova a zároveň schválime zákon, ktorý iným ľuďom nebráni hovoriť, zato im ale káže, ako majú a hlavne nemajú žiť. Takže sa zdá, že sme krajina, kde každý môže hovoriť hocičo a stať sa nesmie nič.

Bol to sochár, vizionár aj rebel. Juraj Bartusz, ktorý nás opustil tento týždeň, zanechal v slovenskom výtvarnom umení neprehliadnuteľnú a členitú brázdu, zaliatu živou vodou kreativity. Na Bartusza spomínajú známe osobnosti scény ako na neúnavného experimentátora, tvorcu s presným pohľadom, hudobníka, ktorý dokázal spojiť statický objekt s performatívnou akciou.

V upútavke Števa Hríba na najnovšie číslo .týždňa padla otázka či sa máme báť zmien, ktoré prináša umelá inteligencia, a vzápätí odpoveď v podobe jednoznačného „Nie“. Nie je prečo obávať sa „ďalšej katastrofy“, čoho podrobnejšie dôvody sa čitateľ dozvie v čísle. Dovolím si tu vysloviť úctivú polemiku v záujme istého objasnenia témy.

Účinkujú Marína Gálisová, Martin Mojžiš, Štefan Hríb a Eugen Korda