Dňa 22. júna 1949 sa v juhoslovenskej obci Hontianske Moravce narodil Jaro Filip. Hudobník, skladateľ, herec, humorista, moderátor, dramaturg, aktivista a nositeľ Radu Ľudovíta Štúra I. triedy, skrátka, ako ho vo svojej knihe nazval Marian Jaslovský, Človek hromadného výskytu.

Niektorí moderní nomádi západného sveta (ten druhý i ten tretí svet majú zatiaľ iné problémy) žijú podľa návodu svojho guru W. G. Hilla. Hovoria si „PT“, čo sú veľmi prispôsobivé iniciálky. Môže to znamenať permanentný turista alebo aj „perpetual traveler“ (stály cestovateľ či cestujúci), „prior taxpayer“ (bývalý platič daní), „possibility thinker“ (ten, ktorý uvažuje o možnostiach) či „preparing for tomorrow“ (pripravujúci sa na zajtrajšok).

Názov nomádi pochádza z gréckeho nomádes, čo znamená pastierov stád. Termín sa dnes používa na viacero skupín, ktoré majú spoločné to, že nežijú na stálom mieste, ale s celým svojím spoločenstvom, rodinou či kmeňom migrujú, kočujú. Zdalo by sa, že nomádi či kočovníci patria minulosti, ale i dnes sú ich milióny a pribúdajú ďalší z radov dnešných mestských ľudí, ktorí spĺňajú štýlom svojho života definíciu nomádov, hoci moderných.

Nárast nezamestnanosti, krachy firiem, problémy ľudí so splácaním hypotéky. To budú v najbližšie mesiace titulkové témy našich novín a otváracie šoty televíznych správ.

S

Audioknižky som objavil na svojej prvej ceste do Ameriky v roku 1990. Komunizmus padol iba pred chvíľou a naša emigrovaná kamarátka Táňa pozvala moju ženu Vierku a mňa k sebe do San Diega v Kalifornii.

Pred 25 rokmi som nastupoval ako študent do prvého ročníka na Univerzite Komenského. Pamätám si príjemné vzrušenie, ktoré som prežíval cestou vlakom na zápis. Vzrušenie z možností, ktoré nasledujúcich päť rokov sľubovalo.

Udalosti okolo odhalenia sochy svätého Štefana v Komárne priniesli viacero správ o dnešnom Slovensku aj Maďarsku. O niektorých z nich sa ako o značnej dávke necitlivosti zo strany maďarského prezidenta, ale aj komárňanských organizátorov za týždeň už popísali desiatky článkov.

Letné shakespearovské slávnosti majú svoje nespochybniteľné čaro – holé nebo, do lešenia zaodetý hrad, komáre... Hoci je divadlo umelecký druh, v danej nadmorskej výške dominuje skôr jeho komerčný charakter.

Keby som nestretla Františka Tugendlieba, môj život by vyzeral úplne inak... Vo svojich sedemnástich som sa k nemu dostala na hodiny spevu.