Jsem ve střehu. Už popáté. Jako každý, kdo má rád hudbu a příběhy jejích aktérů. Kdo chce vědět víc, než jen slyšet. Kdo chce vystopovat hudbu očima. Kdo chce nahlédnout za oponu rozhraní, které vede mezi imidž a obyčejným životem.

„Musíme byť veľmi všímaví, čo nám chce táto krajina povedať,“ povedal Benedikt XVI. počas letu do Prahy v jednom interview. A zdá sa, že aspoň na jednu zaujímavú vec upozornil. Hoci si už samotní Česi zvykli o sebe hovoriť ako o najateistickejšej krajine Európy, dokonca v tom videli kus svojej identity, Benediktova návšteva im mala ukázať, že to nie je až také jednoznačné.

Čakali sme búrlivého bohéma, prišiel plachý muž, ktorý radšej počúva ako hovorí. Jeho knihy sú akýmsi zaklínaním: píše o krutom, skorumpovanom Rusku, v ktorom mocipáni vládnu pevnou rukou, dúfajúc, že keď to napíše, v skutočnosti sa to nestane. Má rád Led Zeppelin a Wagnerove opery. Rusko je podľa neho unikátne tým, že stojí na ľade. Patrí medzi najznámejších ruských spisovateľov. Vladimír Sorokin.

Jako jinde v Evropě, davy jásající mládeže, duchovní obřady v plenéru i v neobvykle vstřícné televizi, kordóny kléru a nezbytní politici, zvláště prezident, jenž navzdory svému proklamovanému „husitství“ církve československé byl vidět všude. Stodvacet tisíc návštěvníků v Brně a padesát tisíc ve Staré Boleslavi, nemluvě o půl milionu televizních diváků není v nábožensky vlažné zemi ani málo, ani mnoho. Stařičký papež (82) svou stydlivou důstojností vzbuzuje spíš sympatie než antipatie, přestože jeho návštěva historicky přemyslovského dvojdomu Čech a Moravy byla pokusem o obnovu a integraci katolické církve do svatováclavské symboliky a tisícileté duchovní tradice. Proto také zdůraznil význam Václavovy mučednické koruny v porovnání s tou dočasnou, kterou uchvátil jeho bratr a vrah.

Prasknutie americkej bubliny realít v lete roku 2006 vyvolalo celosvetovú finančnú krízu a recesiu. Prudký prepad cien domov, ktorý nasledoval, zapríčinil dramatický pokles bohatstva domácnosti, a to vyústilo do nižších spotrebných výdavkov a celkového zníženia HDP. Bohatstvo vo forme nehnuteľnosti, obývanej vlastníkom, sa dnes už zhruba z 30  percent rozplynulo, čo je asi strata viac než šiestich biliónov dolárov z bohatstva domácnosti.

Údajne tretie globálne najsledovanejšie športové podujatie – po Olympijskych hrách a Majstrovstvách sveta vo futbale – cyklistická Tour de France – prežila ročník 2009 v lepšej kondícii, ako sama dúfala.

Kto sa ocitol v dave, ktorý sa zišiel, aby niečo dosiahol, niečo si vyvzdoroval, ale aj iba aby niečo oslávil, vie, že je to psychologicky silná skúsenosť. Človeka dav mení – a nie vždy k dobrému. Ale schopnosť ľudských más písať dejiny je nepochybný fakt. Treba mu skúsiť rozumieť.

Přestože česká politologie (komentologie) je ve skutečnosti něco jako meteorologie, a topografie mráčků na politické obloze má hodnotu odpovídající oněm shlukům par, bublá teď v pražských médiích od eurovoleb neobvyklý spekulativní ruch. Sotva jedny otravné volby skončily, už jsou tady za sto dní další a všechno najednou vypadá úplně jinak. Nová strana expředsedy křesťanských demokratů TOP 09 důkladně zamíchala předvolební aritmetikou. A nejen to!

Meno Václava Vaška je na Slovensku v podstate neznáme. Neprávom. Vaško bol po matke rodený Slovák, katolík, narodený vo Zvolene, ktorý vyrástol v Banskej Bystrici a študoval v Bratislave. Autor viacerých kníh, článkov, ktorý svojím životom stelesňoval všetko, na čo možno byť z krvavého 20. storočia hrdý. Hoci v bratislavskej Univerzitnej knižnici od Vaška nájdete iba dva tituly (a ich zapožičanie je možné iba prezenčne), tento významný Slovák toho napísal podstatne viac. Krátko po revolúcii v roku 1990 vydal v nakladateľstve Zvon, ktoré sám založil a viedol, dvojzväzkovú kroniku katolíckej cirkvi v povojnovom Československu Neumlčená. Asi na 500 stranách textu sa venuje slovenskému aj českému katolicizmu, hodnotí vývoj a režim slovenského štátu či vplyv vatikánskej diplomacie. K téme sa neskôr vráti. V roku 1994 vychádza Kardinál Tomášek, pohľad na život a dielo významného pražského kardinála napísané s ďalšími autormi a v Bratislave v slovenskom preklade knižka o Tomislavovi Kolakovičovi. Vaška podľa jeho vlastných slov okrem rodičov nikto iný neovplyvnil viac než Kolakovič, a to nielen po duchovnej stránke. Písal o tom aj v českých Teologických textoch a naposledy, pri 100. výročí narodenia Kolakoviča, aj v slovenskej revue Impulz (3/2006). V roku 2007 vydal u Karmelitánov útlu brožúru Likvidace řeckokatolícke církve, venovanú rekonštrukcii pokusu o likvidáciu tejto cirkvi, jeho opus magnum je však nedokončená séria Dům na skále, vydávaná postupne v rokoch 2004, 2007 a 2008. Podtituly jednotlivých dielov znejú Církev zkoušená, Církev bojující a Církev věznená a historicky pokrývajú opäť obdobie 1945─1960. Štvrtý, rozpísaný diel o dejinách cirkvi v Československu, zostal nedokončený. Čitateľsky najpútavejšou knihou sú pravdepodobne pamäti Ne vším jsem byl rád (1999, 2001). Mottom knihy je priliehavý žalm, ktorý znie v českom preklade krajšie ako v slovenskom: „Pojďte, slyšte, všichni bohabojní, chci vyprávět, co prokázal Bůh mé duši“ (Ž 66,16). Vaškov životopis, ako to napísali už mnohí, sa číta ako triler. Tento muž, ktorý prežil mnoho osobných tragédií, stál na správnej strane dejín a bojoval proti obidvom totalitám, polámanému krížu nemeckého nacizmu aj boľševickému kosáku a kladivu. Takých postáv v slovenských dejinách nemáme veľa. Vaškov život má však vďaka pôsobeniu na veľvyslanectve v Moskve aj medzinárodný rozmer, ktorý sa podpísal na rozdelení rodiny, vynútenom odlúčení, polovičnom rozvode a opätovnom obnovení manželského sľubu po páde komunizmu. Bude zaujímavé, či sa tomuto zabudnutému Slovákovi dostane u nás zaslúženej úcty aspoň in memoriam.