Keď minulý rok na jeseň použil prvýkrát Janukovyč proti demonštrantom hrubú silu, vedel som, že jeho dni sú spočítané. Teror sa donekonečna nedá udržať. Je to identické s Baltazárovým biblickým príbehom bezuzdnej hostiny, ktorú usporiadal pre kamošov. Uprostred zábavy sa tam zjavila ruka, ktorá napísala na stenu krátky súd jeho života: Mene, Tekel, Ufarsin. Vo voľnom preklade: bol si odvážený na váhe a zistilo sa, že si priľahký, tým pádom Boh spočítal tvoje dni. Hm, je to silné dívať sa online na vraždy, krv, bolesť...

„I Have A Dream,“ povedal dávno vo Washingtone King a jeho sen nadobúda čoraz reálnejšie farby. „Mám fantastický sen a ten mi pomôže prejsť realitou,“ zaspieva neskôr ABBA. „Mám sen,“ chcem dnes napísať ja. A chcem ho dať do súladu s Božím snením o človeku.

Ak ide o mňa, to šamanovo prekliatie Ronalda pred futbalovými majstrovstvami sveta za humorné nepovažujem. S okultnými praktikami nikdy nie sú žarty. Ale o inom som chcel. Od prvých majstrovstiev ten šampionát naberá na sile. Kam sa hrabú olympijské hry, čo sa sledovanosti týka?! Lámu sa všetky rekordy, aj ten o lete človeka na Mesiac. Zvláštne, odkedy existuje tento turnaj, ani raz nevyhral tím, ktorý by mal zahraničného trénera. V jednote je sila. Stávkové kancelárie lákajú do gamblerskej pasce stále nových klientov.

Mladí vravia, že maturita je ako plot, buď ho prelezieš, alebo ťa prehodia. Tí, čo maturitu poctivo vydreli, s banálnosťou toho výroku súhlasiť nebudú. Tí, čo mali viac šťastia ako rozumu, si neskôr zadovážia diplomovku na kľúč, nebudú zabíjať čas vedeckým bádaním, radšej veselo žiť a málo premýšľať. To je obraz Európy, ktorá je čoraz viac zmľandravená, ktorá stráca vytrvalosť a vernosť na ceste, lebo na nej treba aj všeličo odtrpieť.

Jeseň býva na Slovensku na filmové festivaly bohatá. Cinematik, Áčko, Filmový festival inakosti, Ekotopfilm, MFF Bratislava a tiež – už po štrnásty raz – medzinárodná prehliadka dokumentárnych filmov Jeden svet.

Tá olympiáda, tá je! Cez chvíľku voľna sa nemôžem zadívať ani len na záznam súbojov, pretože ma to núti dopozerať ich až do konca. To meranie síl je na rozdiel od seriálov skutočné. Každý z pretekárov má dve nohy aj ruky, rovnaký sneh aj ľad. V kolektívnych športoch hlava pri hlave a plece pri pleci. Pri individuálnych športoch na štarte dotiera v hlave večná otázka: Dokážem byť lepší ako tí predo mnou? A tí po mne dokážu byť horší? To je psychológia športu, nikto nemá nič dopredu zaistené, aj šťastie je slepé. Všetko sa deje teraz! V hlave, nohách, srdci. Tu rozpoznáš charakter človeka presne v momente, keď musí siahnuť na absolútne dno svojich síl.

Chcel som pôvodne napísať, koľko humorných príhod človek zažije, keď cestuje vlakom na východ s nákladom unikátnych klobás Romana Kvasnicu a vystúpi potom v Markušovciach namiesto Margecian. Skrátka, úlet.

V roku 2014 začne platiť v treťom pilieri dôchodkového systému niekoľko zmien. Doplnkové dôchodkové spoločnosti (DDS) napriek nízkym zhodnoteniam odkazujú sporiteľom: Kto seriózne rozmýšľa o zabezpečení na starobu, nech ľahkovážne z tretieho piliera nevystupuje.

Sú štyri obdobia v živote muža: 1. obdobie, keď verí na Mikuláša 2. obdobie, keď neverí na Mikuláša 3. obdobie, keď robí Mikuláša 4. obdobie, keď vyzerá ako Mikuláš

Vzkriesenie existuje. Nejde len o fyzické vrátenie tela do života! Dnes všade, v práci, vo vzťahoch, na súdoch, atď. zaznieva lacná výhovorka: „To nie ja, to tí druhí! Oni sú na vine, že sa veci takto udiali a ja som potom nemohol konať inak.“ Myslím, že v kontraste s tým tu hlasno zaznieva fakulta spovede ako hádam posledná bašta v spoločnosti, kde si človek dobrovoľne kľakne a žaluje na seba hory-doly, že on zlyhal v manželstve, on podvádzal v práci, on je strašný sebec, čo ide po povrchu, a je vinný svojou pýchou.