V prvom kole prezidentských volieb vyhral Ivan Korčok pred Petrom Pellegrinim o päť a pol percentuálneho bodu. To je dobrý základ pre jeho volebné víťazstvo v druhom kole, ale zároveň aj výzva na zvýšené volebné úsilie a mobilizáciu voličov. Ivana Korčoka podporili v prvom kole nielen voliči spolupracujúcich opozičných strán vrátane KDH, ale aj voliči Igora Matoviča, mnohí maďarskí voliči i ľudia bez straníckeho ukotvenia, ktorí mu vyjadrili podporu ako občianskemu kandidátovi.

Začínajú prázdniny. Biblia čas určený na odpočívanie nazvala šabatom. Šabat znamená prestať - odložiť dielo a vychutnávať zázrak života. Po dvoch rokoch pandémie prišla vojna. Sme skleslí a rozčarovaní. Potrebujeme znovu objaviť hodnoty, pre ktoré je život hodný žitia. Mnohí dovolenku chápu ako čas na rozptýlenie. Rozptýlením však nič nenadobúdame, iba v ňom na chvíľu zabudneme na ťarchu nechcenej reality. Nepotrebujeme rozptýlenie, potrebujeme sústredenie.

Sedemnásťročný funkčný partnerský vzťah s nadčasovými hodnotami, bezpodmienečnou úprimnosťou a neutíchajúcou láskou k hudbe. To je vzťah .týždňa a festivalu Pohoda.

Je jeseň. V levočskej záhrade nám dozreli slivky. Sladké šťavnaté plody sa zrodili z kvetov jari. Viacerí z nás sme v týchto dňoch prijali tie najvzácnejšie plody, čarovné uzlíčky nových ľudských bytostí. Plody zrodené z kvetov lásky. Ich rodičia, a my s nimi, ich budeme opatrovať ako oko v hlave.

„Neviem kto ma poslal na svet, neviem, čo je svet, neviem čo som. žijem v strašnej nevedomosti všetkých vecí. Vidím úžasné priestory vesmíru, ktoré ma obklopujú a som prikovaný v jednom kúte tejto nesmiernej rozlohy, no neviem, prečo som postavený na toto a nie na iné miesto; neviem ani to, prečo táto krátka chvíľa, ktorá mi je daná pre život, je mi určená práve na tomto a nie na inom bode celej večnosti, ktorá ma predchádzala, a celej večnosti, ktorá príde po mne. Viem iba toľko, že musím umrieť; ale čo najmenej poznám je smrť, ktorej neuniknem.“, Blaise Pascal.

Arcibiskup Róbert Bezák, výtvarník a kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák s bratislavským farárom Leonardom Pawlakom s dvanásťročnou skúsenosťou života vo vojnovom konflikte reflektujú svojou optikou najdôležitejšie udalosti uplynulého roka. Delia sa s nami o kúsok súkromia v dnešný Štedrý večer a ponúkajú užitočnú víziu do najbližších rokov, ktoré môžu byť poznačené hlboko rozdelenou spoločnosťou a vojnou.

„Deň za dňom sa môj vonkajší človek rozpadá, a ten vnútorný, človek neba, sa rodí a rastie... Cítime na sebe jeho pohľad, a naše duše v okamihu ožívajú pod dotykom jeho prstu. Ten záblesk ohňa je naša samota; viaže nás však k naším bratom. To je oheň, ktorý od Letníc oživuje mystické Telo: Každý kresťan je zároveň pustovníkom i celou cirkvou... Zostáva nám poznať tajomstvo, že vaše srdce je mojou pustovňou, a že jediný spôsob ako môžem odísť na púšť, je niesť vaše bremeno a vám ponechať to svoje.“ Thomas Merton.

Ako sa z mladého českého ateistu stal slovenský farár Cirkvi bratskej, čo a kto ho priviedlo k náboženstvu a prečo sa rozhodol po vyštudovaní práva pokračovať v štúdiu teológie. Josef Sýkora pôsobí dnes ako dekan metodistickej teologickej fakulty v Rochestri, odkiaľ pricestoval na niekoľko mesiacov do Bratislavy zastupovať počas tvorivej pracovnej dovolenky najznámejšieho slovenského kazateľa Daniela Pastirčáka.

Toto leto si bol so mnou, Martin, aj keď o tom nevieš. Blížilo sa okrúhle výročie tvojho pobytu na svete, a tak som večery v Levoči trávil v príjemnej spoločnosti: čítal som si tvoje rozhovory s Jánom Štrasserom. Postupne predo mňa vystupovala pevná architektúra tvojho života.