Dnešné problémy Európy sa s obľubou opisujú ako následok americkej finančnej krízy alebo nezodpovedných lokálnych politikov, ktorí príliš popustili uzdu verejných výdavkov. Také jednoduché to nie je. Hlavným páchateľom je samotné euro.

Stredajšie zasadanie vlády bolo historické. Nechajme bokom snahu vlády úplne zoštátniť a monopolizovať sektor zdravotného poistenia, zasadanie vlády bolo výnimočné najmä tým, že nás vyšlo pekelne draho: kvôli odhlasovaniu 100-miliardovej pomoci španielskym bankám.

S neutíchajúcou ekonomickou krízou v západných krajinách sa niektorí ľudia začínajú s obavami pozerať na Čínu či iné rýchlo rastúce krajiny tretieho sveta. Je ich ekonomický rast pre nás hrozbou, alebo príležitosťou?

Prilietajú prvé lastovičky reštrukturalizácie bánk? Príde Holandsko o AAA rating? Španielsko vyhralo bitku, no vojna sa ešte neskončila. Sarkozy chce opäť siahnuť na poklad zakopaný v Európskej centrálnej banke (ECB). Moje čriepky z eurozóny posledných dní.

V eurozóne prebieha súboj, kto z koho. Nemecko sa sporí s Francúzskom o to, či na zaplátanie dier vo verejných financiách nezodpovedných krajín použiť spoločné zdroje Európskej centrálnej banky (ECB).

Európska centrálna banka nakupuje v snahe o stabilizáciu trhov dlhopisy otáznej kvality. Poskytuje komerčným bankám úvery, kryté iba pochybným zábezpekami. Toto rizikové správanie prinesie straty, ktoré u niektorých komentátorov vyvolávajú obavy o solventnosť ECB. Tá však nikdy zbankrotovať nemusí.

Máme teda za sebou prvý tohtoročný summit. Tentoraz po dlhom čase údajne nie krízový, ale len taký obyčajný, operačný. Monetárna injekcia morfia zabrala, stovky miliárd eur, naliatych do komerčných bánk z ECB v rámci trojročných úverov koncom decembra, priniesli úľavu na finančných trhoch, pokles rizikových prirážok na talianskych dlhopisoch a tým aj obdobie relatívneho pokoja.

Pred piatkovým stretnutím európskych ministrov financií v Kodani sa objavili správy o možnom navýšení stálej formy eurovalu – Európskeho stabilizačného mechanizmu. Či už k nemu dôjde, alebo nie, kľúčovým hráčom v dlhovej kríze ostane aj naďalej Európska centrálna banka.