Je súčasťou príboru a z troch náčiní je najmladšie. Ako to už pri najmladších súrodencoch býva, je výstredné a robí neustále problémy. Dlho si s ním ľudstvo nevedelo rady, predovšetkým cirkev. Prinieslo však k stolu eleganciu a etiketu. Vidlička.

O jedlách, ktoré majú v názve krajinu, v ktorej o nich jakživ nepočuli, sme už písali mnohokrát. Všetko, čo nám príde lahodné či trošku luxusnejšie, nazývame radi „parížske“ či „viedenské“. Prečo sa však obložené vajce zaliate majonézou volá ruské?

Môžeme si ju pomýliť s čiernym korením. Tiež sú to malé, trošku zvráskavené čierne a hnedé guľôčky. No tam sa podobnosť končí. Tu si totiž hneď všimneme aj malý chvostík, ktorý z guľočky vyrastá, a tiež inú, exotickejšiu chuť. Kubéba.

Človek sa prediera trhom v Istanbule, minul práve koberce, pri ktorých mu od krásy vzorov a súladu farieb prechádza zrak, a vraví si, viac pestré to už byť nemôže. Až kým nepríde ku koreninám. Všetky pozná, len jedno nie: požlt.

V miske či na tanieri ležia lesklé, podozrivo zdravo vyzerajúce bielo-zelené rezance. Našinec tuší, že je to asi nejaká nastrúhaná zelenina, jednoduchá príloha k mäsu, a preto veľa od toho nečaká. Chyba. Láska na celý život: som tam.

Je osviežujúca. Vonia po citrusoch – limetke a pomaranči. Hneď pri prvom ochutnaní nás dokáže preniesť na miesta, kde by sme najradšej prečkali tento chorý a uzimený čas. Jemný pruh soli pripomenie more a ostrý tón tequilly zas rozprúdi krv. Margarita.

Pravidelne sa pridáva do zmesi, ktorá sa komerčne nazýva farebné korenie. Svieti medzi bielym, zeleným a čiernym korením a nikomu ani nenapadane, že tam vlastne nemá čo robiť. Nemá s nimi totiž vôbec nič spoločné. Ružové korenie.

Šťavnaté kúsky tmavého mäsa, z ktorých sa jemne parí. Na sebe majú poukladané chrumkavé, celkom tenké striešky, lesknú sa na slnku ako bronzové ozdoby starovekého brnenia. Podáva sa najrafinovanejšia pochúťka čínskej kuchyne: pekinská kačica.

Vyzerá ako malá slza. No keď sa prizrieme bližšie, pripomenie nám skôr malú pobrežnú mušľu. Koláčik, ktorý symbolizuje Francúzsko a pozná ho každý kovaný knihomoľ. Podáva sa na raňajky k čaju alebo ako olovrant ku káve. Madlenka.

Je to malé, je to guľaté a trošku sa toho bojíme, lebo taký dokonale okrúhly orech sme jakživ nevideli. Dáme ho do úst a máme pocit, že sme zahryzli do úžasne chrumkavého, orieškovo-kokosového masla.