Na dubovom lopáriku či zaúdenej doske sa k stolu nesie obrovské mäsové poleno v sprievode malých zemiačikov vykúpaných v masle. V druhej ruke čašník drží čašu s béarnskou omáčkou. Najväčší steak zo všetkých, navyše s francúzskym menom. Chateaubriand (čítame šatobrián).

Tento text, hoci v nadľahčenom žánri, chce v období, keď sa svetu priťažilo, vzdať hold napadnutej Ukrajine a jej kultúrnemu bohatstvu – do ktorého patrí aj to kulinárske.

Jesť sa musí, hovorí klasik. Niektorí z nás však nejedia z donútenia, práve naopak: po jedle bažia, dokonca mu aj holdujú. Jedlo ako kultúrny fenomén fascinuje a inšpiruje. Nečudo, že sa ním veľmi intenzívne zaoberali aj niektorí umelci.

Nedá sa bez nej variť, nedá sa bez nej piecť. Nechýba v žiadnej domácnosti a siaha sa po nej zo všetkých dochucovadiel najčastejšie. Je hlavnou hrdinkou rozprávok, symbolom čistoty a pravdy, súčasťou ustálených slovných spojení. Žije s nami odjakživa. Soľ.

Americký prezident Joe Biden v piatok telefonicky uistil svojho ukrajinského kolegu Volodymyra Zelenského, že Spojené štáty stoja pri Ukrajine, ktorá čelí ruskej vojenskej agresii. TASR prevzala túto správu od americkej televízie CNN.

Jej vôňu zachytíme napríklad pri pití čaju Earl Grey. Je jeho pravidelnou súčasťou. Zdvihne nás a okamžite prenesie do exotických diaľok. Túto jej schopnosť využívajú parfuméri a cukrovinkári po tisícročia. Záhadná plodina s ešte záhadnejším názvom: bergamot.

Je súčasťou príboru a z troch náčiní je najmladšie. Ako to už pri najmladších súrodencoch býva, je výstredné a robí neustále problémy. Dlho si s ním ľudstvo nevedelo rady, predovšetkým cirkev. Prinieslo však k stolu eleganciu a etiketu. Vidlička.

O jedlách, ktoré majú v názve krajinu, v ktorej o nich jakživ nepočuli, sme už písali mnohokrát. Všetko, čo nám príde lahodné či trošku luxusnejšie, nazývame radi „parížske“ či „viedenské“. Prečo sa však obložené vajce zaliate majonézou volá ruské?

Môžeme si ju pomýliť s čiernym korením. Tiež sú to malé, trošku zvráskavené čierne a hnedé guľôčky. No tam sa podobnosť končí. Tu si totiž hneď všimneme aj malý chvostík, ktorý z guľočky vyrastá, a tiež inú, exotickejšiu chuť. Kubéba.

Človek sa prediera trhom v Istanbule, minul práve koberce, pri ktorých mu od krásy vzorov a súladu farieb prechádza zrak, a vraví si, viac pestré to už byť nemôže. Až kým nepríde ku koreninám. Všetky pozná, len jedno nie: požlt.