Od októbra sa Dunaj každé ráno oblieka do hmly. Druhý breh zmizne, stratí sa. Je to exkluzívne, keďže sa to dá zažiť len v istú časť roka. Ranný chvat znemožňuje vychutnať si zahalenú rieku na kamennej lavičke pri vode. Je venovaná, ako hlása vytesaný nápis, L. Palkovičovi (rodák zo Šenkvíc od Trnavy, môj rodák). Neďaleko kotví asi rok jedna opustená loď, s ktorou má možno niekto podnikateľský sen.

Keď pápež František na pláži Copacabana v Riu de Janeiro vyhlásil, kde sa uskutočnia ďalšie Svetové dni mládeže, medzi poľskými katolíkmi vybuchla vlna entuziazmu. Ukázalo sa, že najbližšie stretnutie sa v roku 2016 uskutoční v Krakove. S veľkou dávkou istoty sa dá povedať, že ide o zásluhu krakovského metropolitu a arcibiskupa, bývalého sekretára Jána Pavla II., Stanislawa Dziwisza. O tri roky dosiahne dôchodcovský vek a pred odchodom do penzie by chcel otvoriť svoje najväčšie dielo: Centrum Jána Pavla II.

o pár dní by si mal pozemských 60 rokov. Už dva a pol roka tu síce fyzicky nie si, ale narodeniny sú narodeniny. Tak, ak sa dá, chvíľočku ma, prosím, počúvaj.

Vrtuľa sa roztáča, rýchlo na seba kričíme, kto si sadne dozadu, kto dopredu a s vejúcimi vlasmi nasadáme do vrtuľníka. Máme za sebou dva urputné dni čakania na lietadlo, ktoré na rozmočenej dráhe v horách nemôže pristáť, a tak sme sa zložili na vrtuľník. Keď vzlietneme, cítim sa ako v 3D kine a popadne ma eufória. Prvýkrát sedím v helikoptére a na chvíľu mám pocit, že to za tie prachy stálo. Krajina pod nami sa pomaly dvíha a mení v serióznejšie a suchšie kopce a mraky nad nami pomaly klesajú a menia sa na úplne seriózny a mokrý dážď.

Európan roka 2012 Šymon Kliman vystavuje v rámci Mesiaca fotografie cyklus Beautiful People, z ktorého fotografia rómskej madony je aj na plagátoch. Vyčítajú mu, že nemá svoj autorský štýl, jeho však baví skúšať vždy inak a stále niečo nové, učiť sa.

Za starým centrom Havany, obľúbeným turistami, je vládna štvrť. Vyzerá to tam, akoby ste spojili Gottwaldovo námestie s Trnavským mýtom a na dom odborov capli veľký plechový portrét Che Guevaru a Fidela. Tam ešte turisti chodia a fotia si tie plechové ksichty, ale ďalej nie. Taxikár sa čudoval, kam idem, a tak som klamal. Hovoril som, že som nemecký turista a mám tam kubánsku priateľku. Tak ma odviezol až do panelákovej štvrte, z ktorej by mal Corbusier radosť.

Marcel Strýko, Oleg Pastier, Ivan Kadlečík, Erik Groch, Peter Kalmus, Miro Cipár, Ivan Hoffman, Rudo Sýkora, Daniel Fischer, Ján Budaj, Ján Čarnogurský, František Mikloško, Ján Langoš, Miro Kusý, Šimečkovci otec a syn…, aby som spomenul aspoň niektorých z tých, čo sa dožili roku 1989, sa za komunizmu neohli – hovorili, písali, maľovali, spievali... slobodne. Paralelná kultúra, ako sme tomu pred rokom 1989 hovorili, na Slovensku existovala. Nebola síce taká početná ako tá česká, ale bola. Tí ľudia riskovali, boli prenasledovaní, zatváraní.

Tak znela reakcia väčšiny ľudí na správu, že Nobelova cena za mier sa tohto roku udeľuje Európskej únii. Pozoruhodné na tom bolo, že údiv prenikol úplne naprieč politickým spektrom. Divili sa eurooptimisti aj euroskeptici, jedni i druhí zahlcovali sociálne siete smajlíkmi, ROFLíkmi, otáznikmi a rôznymi viac či menej publikovateľnými skratkami. A priznajme si, kto si v prvej chvíli po vypočutí tej informácie (navyše mierne v predstihu pred oficiálnym oznámením výboru, pretože informácia príhodne unikla do médií) nepovedal: „To musí byť nejaký hoax“? (Pekne po slovensky ? kačica.)

Navzdory vžitej predstave animované filmy, animáky, nikdy neboli vyslovene detskou komoditou. Ani krátke grotesky, ani celovečeráky nevznikali tak, aby sa na nich nemohli baviť dospelí. A platí to od prvopočiatkov kinematografie, veď už aj tá Snehulienka a sedem trpaslíkov bola najprv dospeláckym bestsellerom, až potom súčasťou detského folklóru. Takisto Králik Bugs, Káčer Duffy, Tom a Jerry, Pepek Námorník, aj tie Kubalove mačiatka Puf a Muf a zástupy ďalších. Deti sa bavia akosi samozrejme, ale dospelí sa môžu baviť rovnako, ak nie viac. Stačí sa dívať a nebrať sa príliš vážne. Lebo animáky jednoducho fungujú a vždy fungovali univerzálne.

Posilňovňa bola vždy tak trochu pre exhibicionistov. Ale nič to, vy nikam chodiť nemusíte. Stačí vytiahnuť mobil, zvoliť svoj cieľ a úroveň. On vám vyberie vhodný tréning, prevedie vás jednotlivými cvikmi a dá pozor, aby ste všetko dodržali.