Paradoxnú realitu, v ktorej sa Európa brodí, dobre ilustruje krvopotná dohoda o predĺžení programu pomoci Aténam. Treba ju uvítať, hoci nič nerieši, len odsúva rokovania o novom programe.

Grécky prízrak sa opäť vznáša nad Európou. Ak predčasné parlamentné voľby vyhrá radikálna ľavicová Syriza, zastaví splácanie dlhov a vyvolá krízu, ktorá nemá „ľudské“ východisko.

Výpad proti „nezmyselným sankciám“ je ďalšie zo stanovísk k ukrajinskej kríze, ktorými sa slovenský premiér vyčleňuje z manistreamových názorov, ale aj z užitočnej kritiky EÚ.

V jeseni 1998 oznámil na zjazde SDĽ čerstvo zvolený podpredseda Fico spolustraníkom „a teraz vám to spolu s Migašom ukážeme”. Aj ukázal – ale bez Migaša. Rok sa s rokom zišiel a Fico už registroval na ministerstve vnútra vlastnú stranu. Zrodil sa Smer….

Zdanlivým detailom dohody z Minska o Ukrajine je otázka, či Merkel a Hollande rokovali „za seba“ – teda za Nemecko a Francúzsko – alebo za celú EÚ. Skutočnosť je trochu iná.

Aj keď Obama hovorí, že studená vojna z toho nebude, treťou vlnou sankcií, ktorou sa EÚ pridala k USA, sa začína éra otvorenej konfrontácie s Putinovým Ruskom.

Keby sa problém vzťahu predsedu Fica so zbrojárom Výbohom vyčerpával „iba“ v tom, že si dávali porady s Topolánkom a jeho pobočníkom Dalíkom, už to by stačilo na poriadny škandál. Ale tu ide o viac.

Európa sa preklopila do ďalšieho kola gréckej drámy. Víťazstvo radikálne ľavicovej Syrizy v parlamentných voľbách sa očakávalo. Menej už rozdiel, ktorým porazila doteraz vládnucu koalíciu.

Ekonomika, energetika a geopolitika sa vždy prekrývali a ovplyvňovali, ale prepojenie a vzájomné pôsobenie bolo v minulosti akosi skrytejšie. Dnes tvoria jeden svet.

Schválenie rozpočtu v Národnej rade odkleplo nový deficit nielen vo vzťahu k HDP, ale i v kvalite verejnej politiky. Rekordne krátka rozprava, aká v histórii tzv. zákonov roka nemá precedens, dokonale kontrastovala s vášnivými viacdennými diskusiami o definícii manželstva či regulácii školských bufetov.