Ríša Zla – Sovietsky zväz vznikol 30.12.1922. Táto krajina bola impériom, ktoré požralo priľahlé územia okolo Ruska a na desiatky rokov si podrobilo iné národy, ktoré v ZSSR trpeli pod kremeľským vedením. Na Ukrajine zomreli milióny ľudí na hladomor. Prečo označil ruský diktátor Putin rozpad ZSSR za najväčšiu geopolitickú tragédiu 20.storočia, hodnotí redaktor .týždňa Tomáš Zálešák.

Studená vojna je opäť heslo dňa. Heslá však spravidla nedávajú odpoveď na množstvo praktických problémov, ktoré musíme improvizovane riešiť. Nerozhodnosť našich reakcií môže byť sčasti aj dôsledkom toho, že ani tú minulú studenú vojnu sme vo vedomí ešte nespracovali.

Dnes vieme, že studená vojna sa po roku 1989 vo východnej Európe nikdy neskončila úplne, iba driemala. Dnešok nám čosi naznačuje o zmysle Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), ktorá hrala v tomto príbehu ústrednú rolu. Jej pôvod a minulosť môžu inšpirovať; môžu pomôcť pochopiť, čo toto spojenectvo pre nás znamená.

To, že veľká časť ruskej spoločnosti naďalej podporuje Putinov režim nemusí byť sám o sebe ten najhorší problém. Davy sú vrtkavé, a schopné vo veľmi krátkom čase otočiť vo svojich názoroch o stoosemdesiat stupňov.

Nepredvídané ťažkosti s demokratickou transformáciou a s ňou spojenými reformami sú neustále sa vracajúcou témou. Neboli sme jej ušetrení ani na chvíľu počas tridsaťdva rokov od konca komunistického režimu. A dnes na ňu narážame v najrôznejších súvislostiach našej vnútornej politiky aj zahraničného diania, ktoré nás priamo či nepriamo zasahuje.

„Neposielajte Ukrajincom zbrane, prilievate tým olej do ohňa, prehlbujete konflikt, zvyšujete počet obetí...” Od začiatku napadnutia Ukrajiny Ruskom počúvame v nespočetných variáciách „argumenty” na tému, že toto nie je naša vojna, že všetko treba vidieť „vyvážene”, že Amerika si varí svoju polievku vo svojej kuchyni, kým tá naša šliape na ruský plyn, atď.

Dnes slávime Veľký piatok, alebo tiež „piatok utrpenia Pána“. Deň, na ktorý s obľubou zabúdame, ba zdá sa, že aj v praxi cirkevných zborov býva často akosi zatienený, ako chúlostivá a pohoršujúca vec, nevítaná komplikácia, ktorú netreba príliš rozmazávať.

Putin rátal s rýchlym víťazstvom and Ukrajinou. Prerátal sa. Zdá sa tiež, že rátal so slabosťou a nejednotou západných demokracií. Ak to bol konzistentný plán, ani ten mu doposiaľ celkom uspokojivo nevychádza.

Byť svedkom vraždy človeka je hrozná vec. Byť svedkom vraždy stovky ľudí znamená byť stokrát svedkom vraždy jedného. No svedčiť o vražde milióna či desiatok miliónov je kvalitatívne odlišný problém.

Putin svoj útok proti Ukrajine načasoval dobre. Nie, nešlo o geniálne predvídavú stratégiu, skôr o naskytnutú príležitosť. Putinov režim (a v tomto dnes nie je vo svete jediný) si je veľmi dobre vedomý krízových príznakov, ktoré dnes demokracie javia. Aj tá najmocnejšia z nich.