Slovenskí vedci dlhodobo upozorňovali, že antigénové testy nie sú vhodné na celoplošné testovanie, že na to majú nízku citlivosť a že ako minimum je potrebné overiť čísla z ich príbalových letákov. Aká je realita?

Rakúska vláda v sobotu oznámila, že na budúci týždeň bude v krajine zavedený druhý plošný lockdown, ktorý má zastaviť rapídne šírenie koronavírusu. V platnosti má byť až do konca novembra.

Najväčšia organizovaná akcia v histórii samostatného Slovenska pripadla na „dušičkový víkend“.

Žijeme v období vážnych klimatických zmien, čo značí, že pre svet úplatkov a korupcie to môže byť ešte stále horšie.

Ako byť dnes aktuálny a nedotknúť sa pritom korony? Posledné týždne nachádzam iba máločo mediálne, čo by sa jej nedotýkalo priamo alebo nepriamo.

Nedávno som šiel nakúpiť. Dôchodcovia vtedy mohli od siedmej do deviatej, tak som to chcel stihnúť. V jednom obchode som si zabudol okuliare, v druhom obchode som zabudol obálky, ktoré som niesol do poštovej schránky. Cestou domov ma v parku zastavila prostata.

Pandemická situácia na Slovensku sa rýchlo mení. No rozhodnutia vlády sa menia ešte rýchlejšie. Čo je výsledkom a v čom sa líši boj proti koronavírusu v zahraničí?

Celoplošné testovanie antigénovými testami patrí medzi najnáročnejšie, ale aj najkontroverznejšie aktivity, ktoré akákoľvek vláda v histórii Slovenska vykonala. Dokazujú to aj zástupcovia mimoparlamentných strán. Ich názory sa totiž líšia od absolútnej podpory až po absolútne odmietanie. Prečo podľa nich plošné testovanie dáva alebo nedáva zmysel?

Vláda bude podľa ministra žiadať o jeho predĺženie ešte niekoľkokrát.

To, čo zažívame posledné týždne, nie je iba pandémia jedného vírusu, ale aj – a možno hlavne – pandémia nerešpektovania vedy, pandémia urážok, lži a sebastrednosti. Môžeme sa z toho ešte vyliečiť?