Nespokojnosť. Všade jej je toľko, až sa zdá, že hlavným pocitom dvadsaťjeden rokov od Nežnej revolúcie je práve nespokojnosť. Z pohľadu fantaziológie je toto obdobie rajom, ľudia dokážu byť nespokojní naozaj natoľko rozmanite, až srdce každého magistra tohto krásneho odboru, tzv. fantasmagora – musí plesať.

Ahoj, Emil bol som na vyšetrení s tou prostatou a nebolo to nič moc. Predovšetkým, keď mi doktor povedal, aby som si zobliekol gate, tak vedľa neho stála sestrička a na tvári mala potuteľný úsmev, aspoň mne sa tak zdalo.

Konferencia SFZ mala byť na jar, neskončila sa ani v septembri, ale najdôležitejšiu zmenu už máme za sebou: z Františka Laurinca je čestný prezident a z Jána Kováčika nový prezident SFZ.

Emil, ako sa máš? Ja sa mám dobre. Takto som písaval pozdravy z výletov svojim rodičom. Ako sa máte? Ja sa mám dobre. Váš Miro. Vtedy som nevedel, čo iné by som mal napísať. Nemal som nijaké myšlienky, iba zážitky. Teraz je to naopak. Teraz mám myšlienok habadej. Prakticky nerobím nič iné, len rozmýšľam. Vlastne, prišiel som na to, že rozmýšľať začneš vtedy, keď nemáš čo robiť.

Emil, vieš, čo robím, keď nič nerobím? Dívam sa na telku. A keďže nič nerobím furt, tak na ňu zízam stále. Rozmýšľam, ako sme žili, keď nebola televízia. Ani si to už neviem predstaviť.

Estetici sa radi nad spor o Svätoplukovu sochu povznášajú, pragmatici sa sťažujú, že treba riešiť dôležitejšie veci, vierozvesti chcú držať hladovku, extrémisti sa uchádzajú o svoju sekundu pochybnej slávy, radikálni demokrati by zase najradšej debatovali, aj keď niet s kým.

Milý Emil, už som ti písal, že nemám čo robiť, síce už prišla jar (najvyšší čas) a chystal som sa s Pajdušákovou trochu zveľadiť ten skromný pozemok vedľa nášho starobinca, ktorý honosne nazývajú záhradou, ale žiadna záhrada to nie je, je to len bývalý trávnik a jedna biedna lavička, na ktorú by sa človek bál sadnúť, lebo by už možno nevstal. Samozrejme, narazilo to na odpor.