Několikrát jsem v Česku řekl, že v roce 1945 Rudá armáda Československo spíš dobyla; říkat tomu osvobození, jak to do nás tlačila komunistická propaganda, je nepřesné.

Tento blog je o dvoch správach, ktoré, predpokladám, nielen mnou otriasli. Kto sme, my novinári? Obvyklá vyhýbavá odpoveď „ako ktorí“ ma tentoraz neuspokojuje.

Je pondelok ráno po voľbách. Napriek očakávaniam tu v Aténach nenastal koniec sveta. Aj dnes vyšlo slnko a noviny. Najvyšší čas do hysterickej (my Gréci by sme povedali, že aj toto je slovo gréckeho pôvodu) debaty vniesť trochu iný pohľad.

V týchto hodinách vzniká v Grécku nová vláda, ktorá má zachrániť krajinu v rámci eurozóny. Lenže to celé je len iluzórny projekt, akým bola kedysi menová únia s Nemeckom a juhom Európy pod jednou strechou.

Minulý rok na Pohode som ich zmeškal, no tentoraz si ich nenechám ujsť. Jednoducho nemôžem.

V sobotu, 18. septembra 2010 uplynie 40 rokov od smrti Jimiho Hendrixa.

Najkrajšia hudba je ticho, najkrajší obraz je prázdno. A najkrajšia fotografia je tá, ktorá nevznikla. Ostala iba v mojom oku, v mojej pamäti, pretože som nemal pri sebe fotoaparát. Alebo som ho mal, no s pietou som ho nepoužil.

Určite aj vám prišiel mail, ktorého predmet má názov Reprezentácia Slovenska v zahraničí. Je to ten mail od anonymnej Petry, ktorá kritizuje Slovenský reprezentačný dom na olympiáde vo Vancouveri.

Zaujímavo sa vyvíja predajnosť denníka Pravda. Keď sa človek pozrie na čísla predaja, ktoré pravidelne zverejňuje kancelária ABC SR, okamžite mu napadne, že vo vydavateľstve Perex asi nevládne teraz veľké nadšenie a šéfovia tejto spoločnosti asi majú nad čím dumať.

V stredu ráno športový svet šokovala správa o zatýkaní funkcionárov FIFA. O pár dní neskôr sa rozvírené vody svetového futbalu zdanlivo upokojili. Domnievať sa však, že piatkové znovuzvolenie Seppa Blattera dalo za celou kauzou definitívnu bodku, by mohlo byť predčasné.