Po mandliach sú to najobľúbenejšie orechy na svete. Možno práve preto, že chutia zo všetkých najsladšie a nikto si na nich nevyláme zuby či neporaní ďasná. Sú milé, mäkké a na jazyku mimoriadne prítulné. Juhoamerické kešu orechy.

Na torte či v pohári s ľadovou triešťou sa nám prevaľujú malé lesklé slzičky v žiarivo oranžovej či žltozelenej šťave. Vyzerajú ako zrniečka z vytlačených egrešov či hrozna, no omnoho väčšie. Slzičky nechutia, dôležitá je šťava. Podmanivá a chuťovo ohromujúca. Marakuja.

Produkcia hovädzieho mäsa predstavuje značnú záťaž na životné prostredie. Dokážeme hovädzie stejky nahradiť rovnako chutnou rastlinnou alternatívou?

Niečo medzi tymiánom a rozmarínom. Je súčasťou viacerých dôležitých koreniacich zmesí, no samostatne sa o nej hovorí primálo, niektorí ju dokonca ani nepoznajú. A pritom ide o jednu z najdôležitejších byliniek európskej kuchyne. Krásna, vznešená, za každých okolností elegantná saturejka.

Nechýbajú pri žiadnych sviatkoch, tobôž nie pri tých vianočných. Spomedzi zákuskov nevyhrávajú súťaže krásy, no pokiaľ ide o výskyt, nemajú v našich končinách konkurenciu. Sú všade. A nie je to len tým, že sa pripravujú veľmi ľahko. Grilážové rezy.

Nájdeme ho skoro na povrchu každej pizze ako zvláštny sivozelený dekoračný bylinkový poprašok. Pozornejším neujde, že ho takmer všade sypú aj v Portugalsku a svojou korenistou vôňou spája spolu s citrónom čerstvé zeleninovo-syrové vône v gréckom šaláte. Oregano.

Mnohí ho ochutnali, podaktorí si bez neho nevedia predstaviť svoj gastronomický život, no málokto z nich ho videl naživo. Dokonca ani tá zelená pasta, ktorá sa v našich končinách predáva pod jeho menom. Mnohí ho ochutnali, no nebolo to wasabi.

Stretli sme sa s ňou všetci. Jedni ju do seba hádzali, len taký fukot, iní sa v nej babrali, pozerali okolo, všetko bolo vtedy zaujímavejšie, ako načierať lyžicu do bielej bačoriny a klásť si ju do úst. Krupicová kaša.

Náruživé kváskovanie, bezdôvodné postávanie s čiapkou na hlave v ľadovej vode uprostred jazera alebo chodenie po dome na rukách či nezriadené pitie džintoniku. To sú emblematické prejavy krízy. Medzi ne môžeme s pokojným svedomím zaradiť ešte jeden fenomén: banánový chlieb.

To slovo pôsobí tak snobsky a nabubreno, že ho stačí povedať a všetci vedia, čo bude nasledovať: bohapustá zábava na účet francúzskeho narcizmu. Je nádherne afektované, ak parodujeme francúzštinu, v prúde dada nezmyslov korenených žervém a žabó nesmie nikdy chýbať. Suflé.