Pravidelne sa pridáva do zmesi, ktorá sa komerčne nazýva farebné korenie. Svieti medzi bielym, zeleným a čiernym korením a nikomu ani nenapadane, že tam vlastne nemá čo robiť. Nemá s nimi totiž vôbec nič spoločné. Ružové korenie.

Šťavnaté kúsky tmavého mäsa, z ktorých sa jemne parí. Na sebe majú poukladané chrumkavé, celkom tenké striešky, lesknú sa na slnku ako bronzové ozdoby starovekého brnenia. Podáva sa najrafinovanejšia pochúťka čínskej kuchyne: pekinská kačica.

Vyzerá ako malá slza. No keď sa prizrieme bližšie, pripomenie nám skôr malú pobrežnú mušľu. Koláčik, ktorý symbolizuje Francúzsko a pozná ho každý kovaný knihomoľ. Podáva sa na raňajky k čaju alebo ako olovrant ku káve. Madlenka.

Je to malé, je to guľaté a trošku sa toho bojíme, lebo taký dokonale okrúhly orech sme jakživ nevideli. Dáme ho do úst a máme pocit, že sme zahryzli do úžasne chrumkavého, orieškovo-kokosového masla.

Po mandliach sú to najobľúbenejšie orechy na svete. Možno práve preto, že chutia zo všetkých najsladšie a nikto si na nich nevyláme zuby či neporaní ďasná. Sú milé, mäkké a na jazyku mimoriadne prítulné. Juhoamerické kešu orechy.

Na torte či v pohári s ľadovou triešťou sa nám prevaľujú malé lesklé slzičky v žiarivo oranžovej či žltozelenej šťave. Vyzerajú ako zrniečka z vytlačených egrešov či hrozna, no omnoho väčšie. Slzičky nechutia, dôležitá je šťava. Podmanivá a chuťovo ohromujúca. Marakuja.

Niečo medzi tymiánom a rozmarínom. Je súčasťou viacerých dôležitých koreniacich zmesí, no samostatne sa o nej hovorí primálo, niektorí ju dokonca ani nepoznajú. A pritom ide o jednu z najdôležitejších byliniek európskej kuchyne. Krásna, vznešená, za každých okolností elegantná saturejka.

Nechýbajú pri žiadnych sviatkoch, tobôž nie pri tých vianočných. Spomedzi zákuskov nevyhrávajú súťaže krásy, no pokiaľ ide o výskyt, nemajú v našich končinách konkurenciu. Sú všade. A nie je to len tým, že sa pripravujú veľmi ľahko. Grilážové rezy.

Nájdeme ho skoro na povrchu každej pizze ako zvláštny sivozelený dekoračný bylinkový poprašok. Pozornejším neujde, že ho takmer všade sypú aj v Portugalsku a svojou korenistou vôňou spája spolu s citrónom čerstvé zeleninovo-syrové vône v gréckom šaláte. Oregano.

Mnohí ho ochutnali, podaktorí si bez neho nevedia predstaviť svoj gastronomický život, no málokto z nich ho videl naživo. Dokonca ani tá zelená pasta, ktorá sa v našich končinách predáva pod jeho menom. Mnohí ho ochutnali, no nebolo to wasabi.