Nemáme zlato (tri dni pred koncom olympiády nám v zbierke chýba) a tak sa ako vždy začína polemizovať o slovenskom športe. Proces, ktorý sa opakuje každé štyri roky. Lámeme palicu nad tými, ktorí neuspeli.

Máj je pekný mesiac. Nádherný. Prvý máj je výnimočný. Najväčšiu úctu mu dali bratia Česi, ktorí si ho spolu s prvým aprílom – ďalším rovnako pekným a dôležitým dňom – uctili až tak, že ho vyčlenili z mesiacov a dali mu zvlášť meno. První máj. Apríl. Ostatné májové dni sú v Česku květnami, aprílové zas dubnami. Neviem, ako majú riešené kalendáre, či majú štrnásť mesiacov a v mesiacoch máj a apríl je len jeden deň. V každom prípade ich treba za tento prístup oceniť, oba dni si zaslúžia samostatné pomenovanie.

Po búrke môže prísť ďalšia búrka, hurikán alebo tornádo. Pred pár dňami sme si mysleli, že trest sa obmedzí iba na dni medzi pondelkom a stredou minulého týždňa, kým bol Benedikt XVI. na Kube. Prežívali sme tie intenzívne dni v modlitbách aj s krikom, s plnými námestiami aj väznicami. Naše mobily boli iba tichými nefunkčnými škatuľkami. Až keď pápež odlietal, začali ožívať aj mobily. Zdalo sa, že represie sa skončia príchodom soboty alebo nedele.

Šíriť domácu tvorbu do sveta sa dá všelijakým spôsobom. V Izraeli si vymysleli špeciálny minifestival pre ľudí z hudobnej brandže, na ktorom za štyri dni predstavia množstvo interpretov promotérom z celého sveta.

Keď idete po ulici v južnom Turecku, nevyhnete sa miestnej angličtine, ktorá útočí na všetkých turistov. „Hello, lady, nice fish for you. You like beer?“ Každý obchod, krčma, bar či reštaurácia je ovplyvnená tým, že tu v lete chodia Briti. V miestnom tescu si môžete kúpiť magazíny Hello, OK! či bulvárny Daily mail.

Sedím v Londýne na hoteli. Zajtra sú v našej krajine voľby. Ako som tak dnes šiel po parku, spomenul som si na vtip, ktorý mi vraví sused, keď ma vidí kosiť trávnik. Pýtali sa Angličana, ako vzniká anglický trávnik. To je jednoduché, vraví. Pokopete zem, zasadíte semeno, zalejete, počkáte kým vyrastie do vhodnej výšky a pokosíte. To je také jednoduché? Nooo... a potom ho treba ešte tristo rokov polievať. Ľahké, nie? Pre Angličanov určite, majú tu tých trávnikov habadej. Páči sa mi ich mentalita, zdá sa mi, že vďaka trávnikom majú v sebe nadhľad a pokoj, aký my nepoznáme.

Ťažko to vysvetliť, ale strata niečoho cenného môže byť naozaj oslobodzujúca. Uvedomila som si to už dávnejšie, keď som rozdávala staré veci na oblečenie kamarátkam a sestre. Taký ten pocit čistoty a jednoduchosti, keď sa človek potom pozrie do skrine a má tam o tretinu menej vecí. Len tie najlepšie kúsky.Ten pocit som si vždy vysvetľovala tým, že ma asi baví zbavovať sa nepotrebného. Lebo keď mi šlohli mobil, určite som ho nemala. Cítila som sa stiesnená, akoby odtrhnutá od sveta, až kým som sa nedostala k ďalšiemu.

Stráviť bez spánku vyše dvadsať hodín v lietadle cestou cez Atlantik a naspäť a potom niekoľko hodín v pohrebnom ústave na predmestí amerického Clevelandu bolo to najmenšie, čo človek mohol a mal urobiť, ak sa mu dostalo tej cti a mohol byť na pohrebe Ctirada Mašína.

Pljeskavica, vešalica, kobasica, ražnjići. Rýchla, veľmi rýchla a neznesiteľne rýchla dychovka. Srbský duch dostal v balkánskych vojnách na frak, na festivale Guča však heroicky a nespútane víťazí. Aspoň tých pár dní.

Neutrína prechádzajú aj tou najhustejšou hmotou akoby nič, vôbec si ju nevšímajú. Len kde-tu sa jedno z nich zrazí s nejakým atómom a povie nám niečo zaujímavé.