Práca s hudobníkmi občas berie ilúzie. Občas musíte byť sklamaní, akí čudní ľudia vedia robiť úžasnú hudbu. Našťastie to všetko vvyvažujú silné zážitky, ktoré ukazujú, aká vie byť hudba a hudobníci úžasní.

Na tohtoročnej Pohode vystúpi viac ako dvadsať skupín a interpretov z Veľkej Británie a Írska, medzi ktorými je zastúpených mnoho žánrov. Hoci prevažujú nové mená, nájde sa medzi nimi aj zopár "zaslúžilých umelcov".

Pozsony? Nie, Bratislava! Wien? Nie, Viedeň! Venezia? Nie, Benátky! Österreich? Nie, Rakúsko! Deutschland? Nie, Nemecko! Polska? Nie, Poľsko! ΡOCCИЯ? Nie, Rusko!

Elektroniku som začal sledovať vďaka Bebemu. Je z Bánoviec nad Bebravou, ale to nevadí. Teraz vystupuje ako DJ Magálová, čo dokazuje, že aj ľudia z Bánoviec majú zmysel pre humor.Nemám vôbec nič proti Bánovciam ani Bebrave, to len tak, aby reč nestála. (Mimoriadny zmysel pre humor musel mať autor názvu obce Suchá nad Parnou, to je ale iný príbeh.)

Rebríčky patria do ekonomiky alebo športu, teda tam, kde sa niečo dá jednoznačne spočítať alebo zmerať. Určite však nie do literatúry a umenia. Preto nevyhlasujeme „Knihu roka”, ani sa nepokúšame vytvoriť nejaký knižný rebríček.

Pre hudobníkov je cťou, že jedným zo symbolov tej-ktorej krajiny je hudba. Neviem, kto to zaviedol, bol to však správny počin, minimálne pre činelistov a tympanistov, lebo činely a tympany nikto nikdy nevyužil viac ako tvorcovia hymien.

Stretol som sa s Michaelom Eavisom. Už druhýkrát. Prvý raz na jeho festivale v Glastonbury, znenazdajky pri mne zastavil traktor a z neho vystúpil profesor Mládek z Prírodovedeckej fakulty, samozrejme nie naozaj, bol to Michael, tvorca vzorca najzaujímavejšieho festivalu na svete, ktorý nosí rovnaký „polovous“ ako spomínaný profesor, od ktorého to údajne prevzal aj Vilo Klimáček (brada bez fúzov, čiže spojler).

Viem to. Opozícia nie je celkom opozíciou. Dokázala veci, aké sa mimovládnym stranám nemajú ako podariť. Aspoň podľa vyhlásení premiéra. Je jasné, že 99 % činnosti zdanlivo vykonávanej vládou riadi opozícia, potom to tak aj vyzerá a zmanipulovaní novinári píšu nespravodlivo proti múdrej vláde.

Tichá noc. Pekná pieseň. So zaujímavým životom. Zachovajme si autentický pohľad na minulý režim. Tichú noc nezakázal a mohli sme ju počuť aj na verejnosti. Iba zabil jej podstatu, pretextoval ju.

Do you know what you want? Spýtala sa čašníčka v krčme v New Yorku. Mám rád americký prízvuk v angličtine. Mám s ním pekné zážitky. Tá čašníčka vravela svoju frázu tisícikrát za deň, usmievala sa pritom, a tak to pekne zhltla, že som hneď neporozumel. Otázku zopakovala. Opäť zľahka a šarmantne, ja som pochopil a odpovedal som: Which Ivan?