Nová vláda ešte ani nevznikla a už pôsobí čudne.

O Richardovej slobode a Mikulášovej nočnej more, o berlínskych gymnáziách, chameleónovi Barrosovi a Krivošíkovom fígli.

Slovenskí politológovia interpretujú výsledky volieb do europarlamentu nie na základe reality, ale podľa vlastných snov a túžob.

V centrále strany Sieť visí kalendár, kde škrtajú dní do konca Ficovej vlády a Radoslav Procházka sa netají ambíciou stať sa po budúcich voľbách premiérom. Zatiaľ to však na to nevyzerá.

Pred dvoma týždňami sme zverejnili informácie, že za investíciou do vodnej elektrárne za 1,2 miliardy eur je firma blízka údajnému mecenášovi Smeru Jozefovi Brhelovi. Tento projekt už navyše požehnal aj úrad, na čele ktorého stojí človek z okruhu Roberta Fica.

Od piatka večera uvažujem, čo ma na správe o dolapení Bakiho Sadikiho zaujalo najviac. A opakovane prichádzam k tomu, že viac ako o osobu (drogový díler) ide v mojom príbehu o miesto (Kosovo). Vysvetlím prečo.

Média dnes v súvislosti s porážkou pravice najviac riešia budúcnosť SDKÚ. Pritom to vôbec nie je tá najpodstatnejšia a najzaujímavejšia téma.

Moji kolegovia, ktorí sa venujú politike, budú voľby riadne analyzovať, ja mám iba zopár poznámok, či skôr pocitov.

Figeľova strana je v smrteľnom zovretí.

Mikuláš Dzurinda sa v poslednom čase dva krát hrubo prerátal: ešte na začiatku októbra veril, že koalícia zlomí Sulíka na eurovale. Lenže nezlomila. Teraz verí on aj jeho okolie, že odchod Ivety Radičovej SDKÚ v marcových voľbách nepoškodí.