Emil, čo porábaš? Ja neporábam nič. Ani nič nezarábam. Žijem z dôchodku, a to neni bohviečo, ale nesťažujem sa. Koniec koncov – komu? Tých necelých štyristo eur mesačne postupne narastá, lebo valorizujú.

Ahoj Emil, vieš kto mi napísal? To neuveríš. Skús hádať. Neuhádneš. Karpíšková. Pamätáš sa? Ako to, že sa nepamätáš? Karpíšková s nami chodila na večernú univerzitu marxizmu-leninizmu. Dúfam, že nechceš odtajiť, že sme chodili na večernú univerzitu marxleninizmu!

Milan Lasica má 70 rokov. O svojom vzťahu k nemu napísali Zdeněk Svěrák, Peter Zajac, Peter Lipa, Ján Štrasser, Michal Kaščák, Tomáš Janovic a Magda Vášáryová.

Už naozaj neviem, čo sa deje. Či je to, nedajbože, vekom, alebo som prestal kráčať s dobou, alebo neviem čo. Bol som na filme Sherlock Holmes a nepáčilo sa mi to.

Nemyslite si, že je to hračka, keď chce byť človek sviňa. Slušný človek to má jednoduché. Na to, aby ho považovali za slušného, nemusí robiť skoro nič. Možno raz za čas chodiť do kostola. Slušný človek sa slušne oblieka. To je kumšt? Slušný človek sa stará o rodinu.

Emil, píšem ti v takej horúčave, že sa mi normálne potí aj laptop. Mimochodom, vôbec neviem, prečo sa prenosný počítač volá laptop. „Lap ho!“ tomu by som rozumel, ale tu sú dva rozkazy – lap! a ešte aj top!

Milý Emil, píšem ti z nemocnice. Predstav si, čo sa stalo. Ráno som si išiel kúpiť noviny do trafiky, čo je neďaleko nášho starobinca. Kupujem noviny každý deň, je to zaužívaný zvyk, prečítať si dennú tlač ešte pred raňajkami.

Milý Emil, konečne som zase v našom starobinci dostal možnosť pracovať s mojím voicebandom. Pôvodne som už chcel nacvičiť niečo pri príležitosti Katrinákovho pohrebu, ale on bol, bohužiaľ, v kolektíve taký neobľúbený, že sa mi nepodarilo presvedčiť nikoho, aby sme niečo spoločne pripravili.

Emil, nevieš si predstaviť ako sa teším. Spoločenská miestnosť u nás v starobinci je už zase okej, ako sa zvykne dnes hovoriť. Spočiatku mi to trochu prekážalo, okej mi pripomínalo hokej, ale nakoniec som si zvykol a pripúšťam, že je to aj stručnejšie, keď povieš okej, ako keby si hovoril je to v poriadku. Okej je o tri slabiky kratšie a v dnešnej rýchlej a upachtenej dobe sa asi hodí viac. Získaš tri slabiky k dobru a ako s nimi naložíš, to je už tvoja vec. Keď sme boli mladí, pamätám sa, neprichádzalo do úvahy, aby sme používali výraz okej. To už skôr niektorí hovorili charašo.

Milý priateľ, posielam Ti čo najsrdečnejší pozdrav zo starobinca, kam som nedávno nastúpil po zavŕšení osemdesiatky. Niežeby to bolo jediné východisko, mohol som ďalej bývať vo svojej garsónke v centre, ale trochu ma trápila samota.