„Rozhodol som sa, že zavesím svoje cestovné topánky na klinec.“ Tento oznam napísal John Mayall svojim fanúšikom na začiatku pandémie. Ale dlho to netrvalo. Len čo sa situácia trochu uvoľnila, začal opäť koncertovať a nahrávať.

August ’68 a November ’89 sú dva historické dátumy, ktoré som prežil osobne. To je skutočnosť, ktorá ma minimálne oprávňuje hovoriť o mojich vlastných skúsenostiach, poznatkoch a zážitkoch.

Zamyslite sa chvíľu nad slovom hudba. To slovo nemá hranice. Má v sebe nekonečné farby, myšlienky a pohľady. Čo keby boli ľudia takí, ako je hudba? To je otázka, na ktorú hľadá odpoveď basista Victor Wooten počas celej svojej hudobníckej kariéry. Dnes má Viktor 60 rokov. Ako najmladší z piatich bratov začal verejne hrávať, keď mal 6.

Dostala sa mi do rúk zaujímavá konverzačná pomôcka, Americký Tlumač vydaný v Pittsburgu v roku 1887. Vyšiel ako „prämia ku Amerikansko Slovenskym Novinom“ a ako pomôcka „ku naučeňu še najpotrebnejšich, začatečnych znamoscoch z angľickej reči“ pre našincov, najmä východniarov, ktorí sa už dostali do Ameriky, ale nevedeli sa dorozumieť so svojimi budúcimi zamestnávateľmi.

Do sveta, o ktorom tu zvyknem písať, patrí aj Tomáš Janovic. Už nie je medzi nami, ale spomienka na toho vzácneho človeka je stále aktuálna.

Podľa štatistiky navštívilo New Orleans Jazz and Heritage Festival 500-tisíc divákov. Zase som tam nebol, ale správy, ktoré sa šíria internetom a na stránkach časopisu OffBeat, sú nadšené.

Ľudský hlas je vlastne jednohlasý hudobný nástroj.

Trochu slovenskej jazzovej histórie nezaškodí. Nie je síce dostatočne národná, ako sa to dnes vyžaduje, ale pravdou je, že Slováci začali hrať a počúvať jazz presne vtedy, keď to bolo v móde v celej Európe. Aj my máme svoju jazzovú históriu.

Zdá sa, že september praje výtvarníkom. Aspoň v Bratislave. Za posledné dva týždne som zaregistroval nebývalé množstvo vernisáží. Na prvý pohľad sa zdá, že to nemá s hudbou nič spoločné, ale to je omyl.

To by mohol byť taký lákavý titulok. Titulok je totiž veľmi dôležitý. V bulvári vraj často pracujú takzvaní titulkári. Tí si prečítajú obyčajný článok niektorého redaktora a pridajú k nemu titulok, ktorý z toho článku urobí trhák.