Krajiny susediace s Ruskom vyjadrujú obavy, že by ich Moskva mohla začať ohrozovať, ak nedôjde k jej porážke na Ukrajine.

„Prezidentovi Bidenovi som tlmočila, že Moldavci chcú zostať súčasťou slobodného sveta, žiť v bezpečí a napĺňať svoj sen o vstupe do Európskej únie,“ uviedla Sanduová.

Krajiny Západu dôrazne odsúdili a odsudzujú vojenskú agresiu Ruska na Ukrajinu.

Ruské štátne agentúry TASS a RIA Novosti vo štvrtok citovali ruský rezort obrany, podľa ktorého Ukrajina plánuje napadnúť Podnestersko. Moldavská vláda však uviedla, že informácie ruského ministerstva nepotvrdzuje a vyzvala a na pokoj.

Zároveň vyzýva Peking, aby s tým nenapredoval, keďže by to bolo porušenie medzinárodného práva.

Máme sa báť energie z jadra? Tragédie ako bola Hirošima, Černobyľ či Fukušima zmenili svet a stáli mnoho životov. Napriek tomu predstavuje jadro cestu k lepšej budúcnosti.

Nič dobré, čo vzíde z vojny, aká zúri za našimi východnými hranicami, nemôže vyvážiť to zlé, čo sa v nej odohrá. No aj tak treba o tom dobrom hovoriť. Pretože to dobré dokazuje, že zlo nezvíťazí. Nie definitívne.

Takto pre rokom sme boli valcovaní tým, ako nás po podpise Dohody o obrannej spolupráci s USA zaplavia americkí vojaci, robili sa zoznamy vlastizradcov, čo nás zapredali USA, a hejtovali sa všetci, čo „strašili ruskou agresiou“.

O konečnom výsledku vojny na Ukrajine môže rozhodnúť už niekoľko najbližších mesiacov. Aj o tom sa hovorilo na Mníchovskej konferencii. Na nej sme nevyužili príležitosť, keď chýbalo naše politické zastúpenie.

Vďaka vojne sme sa dozvedeli, aké Rusko v skutočnosti je a veľa sme sa dozvedeli aj o sebe. Duch Ukrajiny, keď „sloboda je všetko“, nám vracia vieru v seba samých. Ukrajina vrátila do našich slovníkov slovo „víťazstvo“. Politický význam Ukrajiny sa zvýšil a spolu s ním aj váha východoeurópskych štátov, vrátane Slovenska.