Najspackanejším projektom je dnes na Slovensku rozširovanie Jadrovej elektrárne v Mochovciach. Medzi vládou a talianskym investorom behajú aj kukláči.

Na oslavy dvadsiateho piateho výročia Novembra som šiel do Bratislavy s dvoma bývalými spravodajcami ponovembrovej Federálnej bezpečnostnej a informačnej služby. Po stý raz som si od nich vypočul historky o infiltrácii spoločnosti agentmi KGB a bývalými eštebákmi. A po stý raz som nad nimi mávol rukou. Mávol som rukou aj nad Václavom Klausom, Milošom Zemanom, Andrejom Babišom… Chcel som si naposledy užiť trochu nostalgie za heroickým obdobím našich životov. Po návrate do Prahy ma čakal takýto mail od Petra Kalmusa z Košíc:

Kto platí IS? David Cohen, ktorý na americkom ministerstve financií vedie odbor protiteroristického boja a finančných informácií, uviedol, že Islamský štát je najbohatšou teroristickou skupinou sveta. Mesačne čerpá milióny dolárov z predaja ropy na čiernom trhu, z výkupného a vydierania. IS predáva ropu z irackých ropných polí na územiach, ktoré dobyl, a už z toho má denne milión dolárov, vysvetlil Cohen.

Veriaci v katolíckej cirkvi i ľudia mimo cirkvi čakajú na ohlasovanú reformu, ktorú z poverenia pápeža Františka pripravuje skupina deviatich kardinálov. Málokto si však uvedomuje, že jej východiská František už postavil. Ak by som ich mal vyjadriť jednou vetou, tak Jorge Mario Bergoglio celým svojím životom a tým, že sa stal pápežom, predstavil model života cirkvi v súčasnosti a dal jej taký rozmer a rozlet, z ktorého už niet návratu.

Archeologické pamiatky dávnoveku nestačí len vykopať a zasadiť ich do kontextu našich znalostí o minulosti. Rovnakou výzvou je vedieť ich „predať“ širokej verejnosti vzrušujúcou formou. Výstave Tutanchamón – jeho hrobka a poklady sa to darí niekoľkými spôsobmi.

Práca je všade naokolo. Práca v jej mnohorakých podobách je témou druhého ročníka festivalu Bratislava Design Week, ktorý si budúci týždeň rozloží svoju centrálu v budove, kde sa už roky nepracovalo. Nielen o novej podobe práce hovoríme s jeho riaditeľkou Ľubicou Hustou.

Prímerie je krátkym časom medzi vojnou a mierom. Alebo medzi mierom a vojnou. Ináč povedané, je pauzou, od ktorej povedie cesta k mieru alebo k vojne. A keďže Rusko je dnes vypočítateľné len vo svojej nevypočítateľnosti, kladieme si dve otázky – čo urobí a čo máme urobiť my.

Celý dospelý život pre mňa Ukrajina neznamenala nič. Vedel som, že existuje a občas som čítal hororový príbeh o mafii, ktorá si neberie servítky. Potom sa začala neznáma krajina búriť a médiá boli plné obrazov a správ, ktoré sa nedali ignorovať. Netušil som, že sa môj príbeh čoskoro pretne s príbehom ľudí z oboch strán majdanských barikád.

Spomínam si na jednu epizódu z roku 1995. Koncom augusta sa v kanadskom Montreali konal svetový kongres historikov. Vtedajší slovenský veľvyslanec v Kanade Anton Hykisch nás vtedy pozval do Ottawy na recepciu, ktorá sa mala konať pri príležitosti štátneho sviatku SR. Keď som prišiel na recepciu, sedel tam už Jozef Kirschbaum, niekdajší generálny tajomník HSĽS. Zvítal som sa s ním a povedal som mu, že ma teší, že už aj on oslavuje SNP.

V Slovenskej národnej galérii v Bratislave je práve výstava Dve krajiny. Obraz Slovenska: 19. storočie x súčasnosť. Na výstave bol aj maliar Laco Teren. Inšpirovala ho na túto letnú úvahu.