Ako každý rok, aj toto leto strávia desaťtisíce Slovákov dovolenku na brehoch Jadranského mora. Vody, pri ktorých dnes turistky nenútene zhadzujú vrchný diel plaviek, zažili pred storočím vojnové operácie rakúsko-uhorského námorníctva. Slováci pri tom nechýbali.

Vyučený obuvník Jozef Klempa mal sotva dvadsať rokov, keď v lete 1914 vypukla prvá svetová vojna a on musel narukovať do rakúsko-uhorskej armády. Domov sa vrátil až v lete 1920 ako československý legionár. O tom, čo videl a zažil medzitým, si viedol pozoruhodný denník.

Tak ako je vojna drogou pre vojnových fotografov, tak sa stala drogou aj pre maliara Ladislava Mednyánszkeho. Fascinovala ho, priťahovala, odpudzovala i inšpirovala. V blízkosti frontových línií strávil veľa mesiacov. Dobrovoľne a rád.

Ukrajinský prezident Petro Porošenko si pred niekoľkými dňami mohol po prvý raz vychutnať pocit víťaza. Po niekoľkomesačných tvrdých bojoch sa podarilo ukrajinskej armáde a jednotkám Národnej gardy oslobodiť státisícové východoukrajinské mestá Slavjansk a Kramatorsk.

História najväčšej futbalovej krajiny bude rozdelená na dve etapy. Na obdobie pred 8. júlom 2014 a na obdobie po ňom. Proklamovaná kolízia superveľmocí sa zmenila na kataklizmu Brazílie. Čierna mora z Belo Horizonte, pre Brazíliu už navždy „ten zápas“.

Moja provokatívna téza znie: To, čo sa zväčša nazýva „sexuálnou revolúciou“, žiadnou revolúciou nie je. Naopak, ide o reakciu v politickom zmysle, čo znamená návrat k pohanstvu.

Grécke voľby otriasli starým kontinentom. Pritom sa zdalo, že popri ukrajinsko-ruskej kríze a hrozbe islamizmu nemôžu legitímne voľby v krajine, ktorá nie je vo vojne, spôsobiť taký rozruch. Ale šok to bol – lebo naraz sa ukázalo, že grécky problém trvá.

Európa sa preklopila do ďalšieho kola gréckej drámy. Víťazstvo radikálne ľavicovej Syrizy v parlamentných voľbách sa očakávalo. Menej už rozdiel, ktorým porazila doteraz vládnucu koalíciu.

Dve vynikajúce knihy, Cena Anasoft litera, výborný preklad oceňovaného Juliana Barnesa. Ak rok 2014 vojde v slovenskej literatúre do dejín ako Rok Pavla Vilikovského, tak to bude správne a zaslúžené.

Za neosobnými číslami v zákone o štátnom rozpočte sa vždy skrýva príbeh. Ako to však býva, jeho interpretácia sa líši od aktéra. A tak možno byť na jednej strane jednookým kráľom medzi rozpočtovými hriešnikmi a súčasne klásť míny pre budúcu vládu.