Vypočítavať dôkazy, že Slovensko je na tom zle, a dôvody, prečo je na tom zle, je už pomaly ohratý deprimujúci refrén. Akoby nás dusila tma.

Jsou mezi námi pouhé tři a půl roků. Co je to, vzhledem k tomu, že ani ty, ani já jsme na směru našich cest nikdy nic neměnili! Nic je to! Tedy pokud jde o hlavu; těla si mohou za tu dobu s námi pořádně pohrát… Nepřeji ti to!

Martina Bútoru poznám šesťdesiat rokov. Keď som v roku 1964 začal študovať na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, Martin bol o tri ročníky vyššie a študoval iný odbor, ale veľmi rýchlo sme sa našli – spájal nás záujem o súčasné umenie. Naša literatúra, hudba, divadlo, výtvarné umenie, skrátka naša kultúra, najmä tá mladá, v tom čase odstraňovala nánosy stalinistického schematizmu, ktoré na nej zanechali päťdesiate roky.

Rok 1989 je podnes annus mirabilis, rok zázrakov. Štvrtok 23. novembra, druhý deň mítingov na Námestí SNP, vystúpil Martin Bútora a povedal:

Slovensko využíva eurofondy menej efektívne, než by mohlo. Hoci sa k nim nesprávame ako k „vlastným“, čo by sme robili bez nich? Vysvetľuje ekonóm Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Bojíme sa straty eurofondov? A čo náš právny štát a sloboda? Pri vstupe do EÚ sme sa zaviazali dodržiavať isté pravidlá. Ak ich hodíme cez palubu, môžeme naozaj prísť aj o tie peniaze. A to už je dôvod na obavy umocnený na druhú.

Dôvodom sú kryptomeny a inzercia na Telegrame.

Trestné oznámenie podal lekár Peter Lipták v súvislosti s očkovaním na štadióne Tehelné pole v Bratislave.

Ako sme v .týždni písali už pred časom, vo veľkej téme nazvanej Nesvornosť svorky, v koalícii sú trenice a pnutia a línie, pozdĺž ktorých prebieha praskanie. Dnes ho už vidieť úplne zreteľne, ale odhadovať jeho ďalší vývoj by bolo trúfalosťou.

Zdá sa, že autokracia sa na Slovensko vrátila „poučená z krízového vývoja“. Rezort po rezorte sa stáva obeťou valcovania v štýle, ktorý už nedbá o pretvárku. A v kontexte medzinárodného diania sa naša dnešná situácia zdá ešte ťažšia.