Dvadsať rokov je dosť v ľudskom živote, nieto ešte v živote médií. Keby sme sa preniesli späť v čase, asi by sme boli prekvapení, ako a čo sa vtedy komunikovalo. Pred dvadsiatimi rokmi však vznikla relácia .pod lampou, ktorá je dodnes niečim unikátna.

Pred 20 rokmi sme prišli do Slovenskej televízie s programom .pod lampou a súčasne vznikol .týždeň. Okolo oboch vznikla vzácna komunita ľudí. Oslovili sme preto našich častých hostí a hovorili sme o role slobodných médií a dôležitosti celého tohto priestoru.

Pán predseda, celé roky s údivom sledujeme, ako sa z Vás pravidelne na výročie Medzinárodného dňa žien stáva rozdávač červených ruží, úsmevov a lascívnych vtipov. Jeden by nepovedal, ako si vy tie ženy vážite. Fakt!

Je asi málo ľudí, ktorým by názov „Slovenské národné múzeum“ nič neevokoval. Osemnásť pracovísk zahŕňa všetky možné oblasti nášho života, expozície, pamiatky ako Spišský hrad či zámky v Bojniciach a Krásnej hôrke. SNM však nie je len „o minulosti“, ale zaznamenáva aj našu súčasnosť – aby sa veci a udalosti nestrácali z našich myslí. O tom hovorí riaditeľ Branislav Pánis. Minuloročný rozhovor pripomíname, pretože včera ministerka kultúry odvolala Branislava Pánisa z funkcie riaditeľa SNM.

Jeffrey Lightfoot je programový riaditeľ Center for International Private Enterprise pre Európu, žije v Bratislave a pochvaľuje si, že sa odtiaľto dá dostať ozaj všade. Ako však vidí pripravenosť Slovenska na výzvy doby? Pomoc Ukrajine, sloboda médií, demokracia v ohrození... ako to vníma?

Verejnosť proti násiliu bola kľúčovou politickou silou Novembra 89 na Slovensku. Martin Bútora bol jedným z kľúčových ľudí Verejnosti proti násiliu. Mnohí z členov VPN sa neskôr ideám Novembra spreneverili, často brutálnym spôsom. Martin Bútora nikdy. V týchto dňoch sa dožíva osemdesiatich rokov.

Vypočítavať dôkazy, že Slovensko je na tom zle, a dôvody, prečo je na tom zle, je už pomaly ohratý deprimujúci refrén. Akoby nás dusila tma.

Jsou mezi námi pouhé tři a půl roků. Co je to, vzhledem k tomu, že ani ty, ani já jsme na směru našich cest nikdy nic neměnili! Nic je to! Tedy pokud jde o hlavu; těla si mohou za tu dobu s námi pořádně pohrát… Nepřeji ti to!

Martina Bútoru poznám šesťdesiat rokov. Keď som v roku 1964 začal študovať na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, Martin bol o tri ročníky vyššie a študoval iný odbor, ale veľmi rýchlo sme sa našli – spájal nás záujem o súčasné umenie. Naša literatúra, hudba, divadlo, výtvarné umenie, skrátka naša kultúra, najmä tá mladá, v tom čase odstraňovala nánosy stalinistického schematizmu, ktoré na nej zanechali päťdesiate roky.

Rok 1989 je podnes annus mirabilis, rok zázrakov. Štvrtok 23. novembra, druhý deň mítingov na Námestí SNP, vystúpil Martin Bútora a povedal: