Dnes mě pri rozjímaní napadlo, že ten nápad z bible, že Búh, nechá ukřižovat a dlouho trpět svého syna, aby ho pak vzkřísil, možná vznikl v mysli nějakého sadistického otce s omnipotentne narcistickou povahou. Takto vo svojom statuse na facebooku o veľkonočnom príbehu rozjímal detský psychiater Peter Pothe. Jeho rozpakom rozumiem. Ak taký inteligentný a citlivý človek vidí veľkonočný príbeh takto, ako je možné, že som tomu príbehu uveril a verím mu dodnes? Nie je to príbeh, ktorý odhaľuje iba ťažkú patológiu?

12. dubna 1682 se v sídle Královské společnosti v Londýně odehrála vůbec první zdokumentovaná filozofická večeře. Výkvět tehdejší evropské vědy, v čele se sirem Christopherem Wrenem, napjatě pozoroval syčící přístroj s prapodivným názvem „Požírač kostí“. Méně pateticky řečeno, byl to známý „papiňák“.

Ukrajinské jedovaté obilí. Logicky také mouka a dokonce olej. Když někdo někde vymýšlel, co hltačům dezinformací a konspiračních teorií nabídne za další chutné sousto, nebyl moc kreativní. I tentokrát to vypadá spíše jako test inteligence. Přitom stačí se zamyslet, případně si dohledat pár informací.

Historička Thomová se věnuje politickým vývojem v Rusku. A takto jej pojmenovala.

„Zameriavame sa na udržateľnosť a kvalitu. Naše tepelné čerpadlá testujeme v tých najtvrdších podmienkach. To znamená, že sú zrejme dostatočne odolné aj v prípade letu do vesmíru.“

Maďarský vládny denník zverejnil článok, podľa ktorého malo Maďarsko využiť príležitosť, keď bola v lete 1968 na južnom Slovensku maďarská armáda. Vraj u nás mali zostať. Je to vážna vec, hovorí bývalý minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer.

Let prebiehal do posledných 30 sekúnd pred haváriou úplne štandardne, stroj však zrazu začal prudko klesať.

Keď v januári roku 1965 zomrel Winston Churchill, Leo Strauss pri tejto príležitosti začal svoju prednášku z politickej filozofie pripomenutím povahy politiky pre tých, ktorí sa ňou zaoberajú ako študijným predmetom a musia túto jej povahu správne poznať.

Kniha novinářky Catherine Belton Putinovi lidé vyšla už v roce 2020. Není to úplně prázdninové čtení, ale dostal jsem se k ní shodou okolností o prázdninách – a v každém případě si zaslouží pozornost.

O súdržnosti sa malo hovoriť v „koalícii najväčšej zmeny“ 1. marca 2020, začalo sa však na ňu apelovať až teraz, keď si ju koalícia nezmyselným správaním zmarila.