Prítomnosť mamy v mojom živote bola vždy silným argumentom Boha o jeho láskavej starostlivosti. Mama je predsa ostrovom, kde sa dá kotviť, keď nás bičujú životné búrky. Áno, poznáme aj pojem krkavčej matky. Reportáže o nich v televíziách sú vždy sprevádzané trápnou poznámkou, že nasledujúce zábery nie sú vhodné pre maloletých divákov. Inými slovami, teraz všetci hľaďte na obrazovku. Ale spomedzi všetkých je minimum takto zlyhávajúcich mám.

Včera si katolíci pripomenuli nedeľu Dobrého Pastiera. Zaznievali prosby za nové kňazské povolania a aby tí, čo kňazmi sú, boli duchovne na výške. Slovné spojenie dobrý pastier implikuje, že všetci, o ktorých sa má pastier starať, sú ovce. Znie to pejoratívne pre naše uši, avšak len dovtedy, kým nevystúpi pápež František a neprehovorí jasne do srdca kňazov: „Dobrý pastier má páchnuť ovcami.“ To sa už inak počuje a chápe.

Nie je zomieranie ako zomieranie. Iba jedno totiž hovorí o nádeji, ktorá nezahanbuje. Ak dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. V prípade pápeža Františka to platí dupľovane. Jeho obľúbenosť v médiách je super! Má tak príležitosť povedať svetu o kresťanských hodnotách. Teraz k faktom: Keď nechcel odsúdiť homosexuálov, ale vyzýval na úctu k nim, treba podotknúť, že takto to vidí aj drvivá väčšina slovenských kňazov ešte od čias Wojtylu, lebo aj vnútri cirkvi ich máme relatívne dosť. Stalo sa niečo bombastické, keď pápež pokrstil dieťa slobodnej matke? Vôbec nič!

V jasličkách si môžeš s Bohom potykať, alebo s ním naložiť, ako len chceš. O tom bol Herodov pokus. Existuje tiež legenda o chlapcovi mocného miestodržiteľa v Judsku. Tento 13-ročný nezbedník hodil raz pečené kurča, pripravené otcovi k obedu, psovi. Zhrozená matka ho rýchlo poslala na trh nakúpiť potraviny. Chce urobiť náhradný obed, pretože vie, že chlapec má pri otcovi sparťanskú výchovu.

Ako chlapec som sa cestou z kostola zvykol zastaviť pri dome u krstných rodičov. Pomáhať pri betónovaní. Krstná mama mi vždy riekla: „Choď sa pekne prezliecť do pracovného a potom príď, lebo kto chce byť elegantný vždy, nie je nikdy.“ Myslím, že táto múdrosť platí aj pre iné aspekty života. Kto chce byť vždy pekný, tak jeho peknote neuveria ani v čase, keď by objektívne mala zažiariť. Kto býva permanentne kriticky rozdrapený, nikto ho nezapočuje vtedy, keď bude mať ako jediný pravdu.

Sedím na ozrutnom pni zrezaného buka. Poddávam sa nástojčivosti slnka, ktoré mi pomedzi konáre priviera viečka. Ťaženie dreva po kalamite a nakladanie na V3-esku je otrocká robota. Ale keď sa nás pred Vianocami zima opýta, čo sme robili v lete, už máme odpoveď. Teraz však auto odviezlo drevo do kláštora, a tak máme prestávku. Tu na pni je nenormálna pohoda, svieži závan lesa v príjemnom polosne mi listuje v myšlienkach. Prehrabáva správy posledných dní: Ako si užiť leto bez peňazí, Výfukových plynov pribúda, Máme tu civilizačný úpadok, Kanibal Suaréz dohral, Be zák bol chvíľu s pápežom, Babiša zachránil kamarát z Štb... atď...

Všade počúvam, že ak na Slovensku budú uzákonené homosexuálne manželstvá, urobíme veľký pokrok v rovnosti ľudí. A práve cirkev je označovaná za ukrutnú brzdu tejto rovnosti. Keby som chcel na to zareagovať po kresťansky, tak poviem prekvapivú skutočnosť, že práve kresťanstvo ako jediné zastáva absolútnu rovnosť. Lebo Ježiš Kristus trpel na kríži za všetkých ľudí, bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu.

Včera som videl večerné správy. A po nich unikátny dokument o hitlerovskej vyšinutosti a posadnutosti v rámci svetovej vojny! Som toho plný. Cítim, že pach smrti nás obchádza horšie ako bezhlaví motorkári, predbiehajúci gazdu s vozom sena, z ktorého mu trčí kosa. Zdá sa, že ľudsky zorganizovaná smrť je pre kresťanskú morálku tabu.

Druhého augusta oslavujú františkáni sviatok Porciunkuly. Voľný preklad z taliančiny je čiastočka zeme. Na tejto čiastočke zeme stojí už približne 900 rokov malý, no zázračný kostol Panny Márie Anjelskej. Tu našli útočisko prví františkánski bratia, tu sa udiali všetky kľúčové okamihy františkánskeho hnutia, keď ešte nikto netušil, že raz nad tým kostolíkom vyrastie ozrutná bazilika a tým vznikne kostol v kostole. Pre tento kostolík František zázračne vybavil odpustky, aké mali dovtedy len tri baziliky sveta. Sem ušla skoro ráno na Kvetnú nedeľu aj Klára, ktorá potom založila Klarisky a stala sa svätou. A tu našla Františka aj sestra smrť.

Pravidelne niekoho sobášim. Teraz je sezóna. V lete 2011 ma z Bratislavy do Tomášova viezol taxikár. Keď sa dozvedel, že tam idem sobášiť, vraví mi: „Cha, myslíte si, že tí dvaja navždy spolu vydržia? Dnes to už nie je tak ako v čase našich rodičov. Dávam im päť rokov. Ak vydržia desať, tak dole klobúk pred nimi a ak vydržia pätnásť, tak im osobne prídem potriasť rukou. A ja som vydržal osemnásť rokov, potom to skončilo.“