Je tmavá, farbou pripomína bahnité rieky juhovýchodnej Ázie či zaschnutú krv dávnych bojovníkov. Na ochutnanie zarazí silnou slanou chuťou, no po prvotnom šoku príde jemný, zemitý tón. Kto by to povedal, že najpoužívanejšie dochucovadlo na svete bude práve zo sóje?

Plné taniere mäsa a zeleniny, nad ktorými sa skláňajú vystrašené tváre, či na nich nenájdu nejaký ten lepok. To všetko je preč. Zažili sme dobu palea, počuli sme o dobe kešu, no pred nami je doba úplne nová – doba kaší.

Mal som dvanásť a chodil som do ľudovej školy umenia na klarinet. Nebavilo ma to – celý červený tlačiť na náustok, aby tá čierna rúra zapišťala – ale chodil som tam rád. Cesta totiž viedla okolo stánku s hranolčekmi.

Jeden z najvzácnejších prachov na svete. Ľudia sa po ňom idú zblázniť. Miešajú ho do mlieka, posýpajú ním tie najvzácnejšie dezerty, dochucujú ním alkoholy a farbia cestá, ale najmä vyrábajú z neho najobľúbenejšiu cukrovinku na svete. Kakao.

Poriadny jelení guláš alebo tmavoružový steak zaliaty krvavočervenou šípkovou omáčkou či dozdobený čiernymi čučoriedkami. Vôňa lesa, chuť lovu. Všetko je to však slabý odvar proti tomu, čo sme si vedeli zo zveriny servírovať v minulosti.

Keď prekročíme južné hranice Francúzska, či už pri Atlantiku alebo Stredozemnom mori, ocitneme sa vždy v čarovnej zemi. Katalánsko a Baskicko sa od seba líšia ako oheň a voda – naturelom, prírodnou scenériou, bohatstvom. No jedno ich spája. Neuveriteľný fortieľ v príprave jedál.

Je čas firemného zbližovania, čas vianočných večierkov. Človek prechádza okolo stolov so sušenými talianskymi šunkami, s frivolnou sushi sekciou či prezentáciou značkových vín. Najdružnejšia debata sa však vždy rozprúdi tam, kde sa podáva tradičný vianočný zázrak – obyčajná kapustnica.

Leží pred nami. Oranžovozlatý, po krajoch mu prevísajú vypražené bublinky a akoby háčkované ornamenty. Máme pocit, že na tom tanieri dýcha. Zahryzneme. Povrch chrumkavý a vnútri hebko, hebučko až nás z toho zanáša. Bundáš, francúzsky toast, chlieb vo vajíčku.

Je malá, zhúžvaná ako storočná starenka a podľa všetkého aj rovnako húževnatá. Nájdeme ju učupenú v spodných regáloch špecializovaných obchodov na zdravú výživu. V Japonsku sa kladie na kopček uvarenej ryže, aby pripomínal vlajku s vychádzajúcim slnkom. Naložená japonská slivka – umeboši.

Zažívame realitný ošiaľ. Ľudia kupujú byty a domy ako teplé rožky, robia si radosť. Vždy, keď si priatelia zadovážia nový domov a začnú sa zariaďovať, čakám, kým príde tá otázka. A vždy príde. Preboha, poraď, aký tam dať sporák?